Synagóga

Na východnej strane niekdajšej pevnosti sa zachovala ortodoxná synagóga, ktorá dodnes slúži na liturgické účely. V susedstve synagógy stojí aj bývalá škola, ktorá sa dnes využíva ako komunitné centrum. Jednoduchý neorománsky objekt synagógy s trojosovou fasádou si v interiéri uchoval pôvodný inventár, bimu situovanú presne v strede hlavnej modlitebne a ženskú galériu podopieranú liatinovými stĺpmi. Synagóga je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a jej fasádu zvýrazňuje nočná iluminácia. V roku 1999 umiestnila židovská obec 19 tabúľ s menami 2300 obetí holokaustu na steny v zadnej časti hlavnej sály synagógy. Jedna tabuľa je venovaná pamiatke švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý zachránil tisíce židov v Budapešti. V parčíku vedľa synagógy bol z iniciatívy mesta postavený pamätník holokaustu.

Do roku 1840 platil pre židov zákaz vstupu do mesta. Neskôr mohli síce obchodovať na trhu v priebehu dňa, ale nesmeli zostať v meste nocovať. Po tom, ako bol tento zákaz zrušený, sa židovské osídlenie rozvíjalo rýchlo a už v roku 1869 žilo v meste 1205 židov. V začiatkoch patrili židia k rabinátu v Šuranoch. Neskôr sa však komunita pripojila k neologickej vetve judaizmu a vzťahy so šurianskym rabinátom ochladli. Menšia časť komunity sa rozhodla oddeliť od neológov, a preto si v roku 1880 postavila vlastnú ortodoxnú synagógu. V roku 1938, keď boli Nové Zámky okupované horthyovským Maďarskom, žilo v meste 2500 židov. Nacisti tu v roku 1944 vytvorili geto, z ktorého boli v dňoch 10. – 12. júna 1944 židia deportovaní do Auschwitzu. Počas druhej svetovej vojny bola neologická synagóga silne poškodená po bombardovaní, neskôr ju zbúrali.

Úloha:

Ciferný súčet čísel na pamätnej tabuli. Následne sčítaj číslice výsledku, ktorý ti vyšiel - A

Kostol povýšenia Svätého kríža

Rímskokatolícky farský kostol je dominantou Hlavného námestia. Bol postavený v 2. polovici 16. storočia v rokoch1584-1595. Podľa hlásení nuncia z 22. a 29. mája 1584, kráľ poveril biskupov z Péču a Jágra postavením novozámockého kostola. Pôvodne išlo o neskorogotickú stavbu. Jeho prvým farárom bol Ján Szobathelyi, ostrihomský kanonik. V období, keď boli Nové Zámky v rukách Turkov, bol prestavaný a slúžil ako mešita. V roku 1605 Bocskaiho vojvodca Bálint Homonnai Drugeth obliehal mesto a 17. októbra aj vošiel so svojím vojskom do hradu. V tom čase protestanti obsadili kostol. Vyšli len po výraznom zásahu kráľovských vojakov a postavili si kostol inde. Farský kostol sa počas bojov Bocskaiho veľmi poškodil, a preto ho arcibiskup F. Forgátch dal znovu postaviť na konci roka 1612. On sám ho vysvätil na počesť svätého Adalbera a dal postaviť aj hlavný oltár. V strede obrazu na oltári je krst svätého Štefana, na pravom krídle je svätý Ladislav a vľavo môžeme môžeme vidieť obraz svätého Imricha. Vtedy mal kostol už tri zvony. Počas betlehemských vojen sa farský kostol tak poškodil, že kňaz Michal Fehérvári požiadal 11. marca 1633 P. Pazmánya o jeho opravu. To sa aj stalo a do roku 1663, do tureckej okupácie, sa v ňom nerobili významnejšie prestavby.

Po obsadení novozámockého hradu v roku 1663 Turci farský kostol podľa predpisov islamskej viery premenili na džámi. Namiesto veže postavili vysoký minaret pre muezína s balkónom a na vrchu s polmesiacom. Až v roku 1685, po vyhnaní Turkov, sa oslobodil aj farský kostol, hoci v dôsledku obliehaní bol v dosť poškodenom stave. Počas tureckej okupácie všetky drahé predmety z kostola zachránili a preniesli do Komárna a Trnavy a tie farár Michal Franyo v roku 1693 získal späť.

O prácach vykonaných na kostole sa môžeme informovať v spise Canonica Visitatio, Imricha Pongrácza, hlavného nitrianskeho dekana z roku 1695. Podľa tohto primas Szécsenyi opatril kostol celkom novou klenbou a kamennou galériou, ďalej dal vyhotoviť novú kazateľnicu a lavice. Erb arcibiskupa Juraja Széchényiho je umiestnený nad dverami vo vnútri kostola. Pavol Szécseny, veszprémsky biskup, dal vysvätiť kostol s tromi novými oltármi na deň svätého Michala. K nim bol postavený aj farský úrad. Farský kostol, ktorý sa počas kuruckých bojov poškodil, dal opraviť primas Augustín Keresztély v roku 1723, ktorý dal tiež postaviť na kostol vysokú vežu.

Stavba obsahuje gotické, renesančné, barokové, neskorobarokové, aj klasicistické prvky. Kostol bol upravovaný v 1. a 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1739 a 1787. V roku 1810 ju zničil požiar. Zhorel kostol, budova farského úradu a zničilo sa vnútorné zariadenie. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Opravený bol v roku 1811. Na fare, ktorá je súčasťou kostola, sa nachádza busta Antona Bernoláka, prvého kodifikátora slovenského jazyka, ktorý tu pôsobil od júna 1797 až do svojej smrti v roku 1813. Autorom busty je akademický sochár Jaroslav Gubric. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V roku 1867 9. júla vežu kostola zvalila víchrica a bola potrebná ďalšia prestavba. Pod váhou kostolnej veže sa prepadol strop a zasypal pol kostola. Ján Simor ešte v tom istom roku dal opraviť narušené časti a o desať rokov, v roku 1877, dal rozšíriť hlavnú časť kostola. Jeho meno je vyznačené na mramorovej tabuli nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttairavit, Ornavit A. 1877.

K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v roku 1877. Kostol bol novoklasicisticky prestavaný. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. Jednovežová päť-kaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom obnovy veže z roku 1877 je J. Lippert. Nachádza sa na Hlavnom námestí pri ulici Komárňanská. Ďalšími rokmi renovácie boli: 1940, 1947, 1968, 1991.

Úloha: 

Vedľa kostola sa nachádza budova, na ktorej nájdeš pamätnú tabuľu. Prvé tri písmená v poslednom riadku premeň na rímske čísla, sčítaj ich a dostaneš výsledok v tvare xIFx.

Františkánsky kostol

Františkánsky kostol a kláštor v Nových Zámkoch, boli postavené v rokoch 1626 až 1631. 24. mája 1631 ich vysvätil Péter Pázmány. V knižnici sa kedysi nachádzali dôležité kódexy ako Novozámocké, České, Thewrewkské. Pravdepodobne v tom čase mohol byť kostol nižšou stavbou so šindľovými strechami a kláštor bol oveľa menší ako v súčasnosti.

Potom, ako sa Nové Zámky dostali do rúk turkov, kláštor slúžil od roku 1663 ako byt pre tureckých dôstojníkov, kostol slúžil ako sklad a kostolná veža bola zmenená na minaret. V týchto časoch museli františkáni kláštor opustiť, ale podľa uchovaného dokumentu mohli „prosiť o mier“ a zostať s ľuďmi. Keď Nové Zámky opäť padli do maďarských rúk, po roku 1685 kostol a kláštor zrekonštruoval a vysvätil milánsky františkánsky generál Péter Sorman. Kostol je zasvätený patroncíniu Stigmatizácie svätého Františka z Assisi.

Ďalšia veľká prístavba a obnova sa uskutočnila na konci 19. storočia. Kláštor a kostol boli poznačené udalosťami svetových vojen a komunizmom. V 20. storočí bol kláštor niekoľkokrát vážne poškodený vojnami. Utrpela baroková výzdoba a niekdajšie barokové nápisy, ktoré sa všetky stratili.

Kompletná obnova a archeologický výskum kláštora sa začal v roku 1978. Archeologickými vykopávkami sa našla pôvodná brána pre vagóny na cestu do dvora a krypta pod kostolom, kde boli pochovaní obyvatelia radnice a kláštora. Obnova bola dokončená v roku 1988. Objekt kláštora je postavený na spôsob stredovekých kláštorov s krížovou chodbou a rajskou záhradou. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovaní predstavitelia kláštora, rehoľníčky a svetské osobnosti (aj kurucký zradca Ladislav Ocskay). V budove kláštora bolo na istý čas umiestnené múzeum, teraz sa však úplne vrátila do vlastníctva františkánov. V súčasnosti kláštor slúži ako ubytovací priestor duchovných rádu františkánov.

Úloha:

Vedľa vchodu sa nachádza socha sv. Františka. Číslicu ktorá sa na podstavci sochy nachádza tri krát zapíš ako C.

Evanjelický a. v. kostol

Kostol Evanjelickej cirkvi, bol postavený v neogotickom slohu v roku 1905. Vysvätený bol 15. augusta 1905. Do roku 1978 bolo nad vchodom napísané Lutherove motto: „Silný hrad je náš Boh.” Počas renovácie v roku 1978 bolo motto odstránené. Dnes je na jeho mieste evanjelická ruža a kríž. Autorkou oltárneho obrazu evanjelického kostola je budapeštianska maliarka Ritta Boemm. Obraz je v pointilistickom štýle a nesie názov „Rozsievač“. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na Slovensku. Hlási sa k učeniu nemeckého reformátora Martina Luthera.

Reformácia na Slovensko prvýkrát prenikla v súvislosti s učením Jana Husa a výbojmi Jana Jiskry. Po jeho potlačení sa v prvej polovici 16. storočia nemalý počet zborov začal prikláňať k Lutherovmu učeniu a jeho návratu k Biblii. Zbory vznikali už pár rokov po zverejnení Lutherových výpovedí proti odpustkom v roku 1517. V 2. polovici 16. storočia boli 2/3 obyvateľstva evanjelické.

Úloha:

Popisné číslo kostola je v tvare DE00

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi

Prvá novodobá reformovaná farnosť v Nových Zámkoch bola založená v máji 1934. Bohoslužby sa konali v dome Františka Udvarosa. Myšlienka postavenia nového kostola sa zrodila v roku 1938. Dnešný reformovaný kostol postavili podľa plánov mestského poslanca Žigmunda Szegheőa v roku 1941. Kostol bol postavený v modernom štýle a mal 30 metrov vysokú vežu. Vysvätili ho v roku 1942. Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi musel byť neskôr kompletne obnovený, nakoľko bol zasiahnutý bombovým útokom počas II. svetovej vojny. Obnovený kostol bol vysvätený až v roku 1957. Veža kostola bola opravená v roku 1976. V roku 1984 prešiel kostol kompletnou rekonštrukciou, pri ktorej boli jeho lavice nahradené novými, ktoré sú vyrobené z tvrdého dreva a označené medenými vizitkami jednotlivých rodín. V kostole je 340 miest na sedenie.

Úloha:

Posledné dve číslice v popisnom čísle kostola nahraď ako HB

Finálne súradnice

N (B-H)(B-C) (D-C)(D+C).(D-H)(H+C)(I+C)

E (F*C)(CA-D) (F*I)(E : (C*C)) + D).(E*D)(D+C)