Park Jana Baltazara Magina
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Keš venovaná významným stromom v Parku Jána
Baltazára Magina.
Úvodné súradnice vás dovedú k infotabuli, ktorá sa vám urcite bude
hodit.
Ak máte radšej lúštenie doma, tak si pozrite mapu
parku v galérii.
Dubnický park
Vznik a vývoj dubnického parku je spätý s
Illésházyovcami, ktorí v roku 1594 dostali od grófa Forgáca do
zálohu Trenciansky hrad aj s celým panstvom, kde patrila aj
poddanská obec Dubnica. V roku 1600 získal rod Illésházyovcov od
krála Rudolfa II. dedicnú držbu hradu v Trencíne i
trencianskeho panstva. Sedem generácií Illésházyovcov dedilo a
spravovalo celé trencianske panstvo.
Gašpar Illésházy dal v roku 1637 vybudovat
v Dubnici kaštiel, vedla ktorého bola už aj upravená
záhrada. Záhrada mala svojho záhradníka.
Jozef Illésházy (1723-1766), ako trenciansky a
liptovský župan, sa podujal podla francúzského vzoru pretvorit
kaštielskú záhradu na francúzsky park. Barokový sloh záhrad
architekta André Le Nôtre sa vyznacoval prísne symetrickým
riešením plochy.
Plocha terénu francúzkeho parku v okolí dubnického
kaštiela nemala pravidelnú formu a jej rozloha bola
obmedzená polohou parku. Projektant uplatnil dvojosé
riešenie. Medzi dve pravidelné aleje umiestnil
jazierko.
Okrem zriadenia oranžérie,venoval Jozef
Illésházy pozornost vybudovaniu zoologickej záhrady priamo v parku
dubnického kaštiela. Z archívov máme údaje o chove medveda,
orla a iných dravcov.
Z architektonických doplnkov francúzskeho parku
najväcšiu pozornost vzbudzovala dômyselne vybudovaná
vyhliadková veža, pod ktorou bola umelá jaskyna Grota.
Posledným mužským potomkom rodu Illésházyvcov
bol Štefan II. Ten venoval pozornost prestavbe dubnického
parku podla vzoru anglického prírodno – krajinárskeho
štýlu. Bola to vtedajšia móda, co vyplývala z
romantizmu, ktorý hlásal myšlienku návratu k prírode.
Prevahu nadobúdala zásada volnej úpravy parkovej plochy. Bol to
opak pravidelného štýlu tvorby záhrad. Nový štýl
dosiahol najväcšiu popularitu v Anglicku.
Štefan II. novú úpravu parku uskutocnoval
pozvolna. Viaceré pôvodné zariadenia zachoval. Dal postavit
menší skleník na pestovanie ananásov. V zoologickej záhrade
vznikla bažantica.
Štefan Illésházy nemal potomkov. Tri roky
pred smrtou, v roku 1835, predal trencianske panstvo viedenskému
financníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z gréckeho Hodósu.
Roku 1876 zdedila kaštiel a park dcéra
Šimona Sinu, Ifigénia. Podporovala dokoncenie úprav parku
podla vzoru anglického prírodno – krajinárskeho štýlu.
Dve pravidelné aleje ostali, pribudol cínsky drevený altánok,
nepravidelné chodníky a romantické zákutia. V parku okrem
bažantov a jarabíc chovali aj srnky.
Grófka Ifigénia d Harcourt s oblubou ranajkovala
so svojimi hostami v parku pod troma lipami. Zásluhou grófky
Ifigénie a vynikajúcich záhradníkov, ako bol František Cuda
a Štefan Sedlácek, sa na zaciatku 20.storocia opät zaskvel
dubnický park ako jedinecný prírodný výtvor na strednom
Považí.
Po roku 1909 sa majitelmi parku stali komercné
subjekty. Prevládol záujem o maximálny ekonomický efekt. V rokoch
prvej svetovej vojny sa zacali vyrubovat casti parku. Velké mrazy v
roku 1928-1929 a 1931-1932 mali katastrofálne následky na
oranžériu i park samotný ako aj na ovocné sady. Kruté zimy
boli pohromou pre sadovníctvo a ovocinárstvo celej strednej Európy.
V decembri 1939 obec Dubnica nad Váhom odkúpila park do svojho
vlastníctva.
Oranžéria bola založená v roku 1733.
Budova dlhá 64 m mala drevenú konštrukciu. Patrila medzi
najstaršie produkcné oranžérie v strednej Európe. Z
roku 1765 je dochovaný záznam, že do Bratislavy bolo
odoslaných z úrody 735 citrónov a 29 pomarancov. V rokoch 1888-1908
sa predalo 5775 kusov pomarancov, 950 kusov citrónov a 3594
fíg.
Grota. Zastavaná plocha tohto umelého skalného
bludiska s vyhliadkovou vežou mala 95 m2. Z drevenej
plošiny na vrchole bol krásny výhlad na údolie Váhu. V roku
2006 mesto Dubnica nad Váhom zacalo s rekonštrukciou
vyhliadkovej veže.
Od roku 1942 je park chránenou pamiatkou v majetku
mesta Dubnica nad Váhom. Dnes nesie meno známeho dubnického
dejatela J.B. Magina. Celková plocha parku v dnešnej podobe
presahuje 49 tisíc m2. Mesto Dubnica nad Váhom pokracuje v jeho
obnove a zveladovaní.
Medzi najpocetnejšie dreviny parku patria:
Lipa malolistá (Tilia cordata) 160 kusov t.j. 28 %
zo všetkých stromov. Lipa velkolistá (Tilia
platyphylla ) 36 kusov Tis obycajný (Taxus baccata
) 29 kusov.
Vzorec:
N 48° A.B
E018° C.D
A = 1.Lipa malolistá + Hrab obycajný
(výšky, A<60)
B = 2.Lipa malolistá + 2.Buk lesný + 1
(B>700)
C = Pocet najvzácnejších stromov (pocítat
druhy, nie kusy C<10)
D = Súcet veku najvzácnejších stromov (
750< x <800 )+ 183 (940< D <980)
Prosím keš ukladajte presne tam kde bola!!
Krabicka má velkost 15 x 15cm a je v nej: logbook,lopticka, crocs
prívešok na kluce, kuriatko, male štipce,
štipce s motýlom, hracia kocka penová, hracia kocka na
kluce, skákacia guma, rolnicky, píštalka,koník na gume na
kluce, stipec s prasiatkom.
Prosím udržujte hodnotu veci v keši a ked si nieco
zoberete dajte tam nieco za to.
Prosim nedavajte tam veci z Kinder vajec.
Otváracie hodiny parku:
1.5. - 31.10 05:00 - 23:00
1.11. - 30.4. 05:00 - 20:00
Additional Hints
(Decrypt)
Mnuenonan ib iryxrw qvrer cbq xnzrazv, mboregr fv ybcngxh vanx ohqrgr zng fcvanir ehxl. Mnuenogr wh cebfvz mcrg.