Baťova škola práce
Systém Baťovej školy práce
Zakladateľ podniku Baťa bol známy ako pružný podnikateľ, ktorý preberal nové poznatky zo zahraničia a prispôsoboval ich svojim potrebám. Tak to bolo i v oblasti odbornej výchovy priemyselného dorastu. Vzorom mu bola určite učňovská škola Henryho Forda, s ktorou mal možnosť zoznámiť sa počas svojho pobytu v USA. Školu v Zlíne od samého začiatku, v roku 1925 predznamenal samotný názov školy – Baťova škola práce. Tomáš Baťa si veľmi prial dať svojim učňom zvláštne meno a zvolil pre nich označenie „mladý muž“. Hospodárskemu mysleniu navyká si mladý muž tým, že týždennú výplatu, ktorú dostáva do ruky, používa podľa rozpočtu tak, aby si stravu, byt, výdavky na školu a ošatenie a všetky ostatné potreby sám obstarával a z prebytku budoval vlastné úspory. Výchovno-vzdelávací proces v Baťovej škole práce spočíval v práci vo fabrike, vo výučbe v odbornej škole a v povinnom pobyte v internáte. Škola bola trojročná, neskôr štvorročná, boli do nej prijatí štrnásť až pätnásťroční chlapci, ktorí s dobrým prospechom ukončili tretí ročník meštianskej školy, alebo nižšiu reálku a zložili psychotechnickú skúšku. Záujem bol o žiakov, ktorí pochádzali zo sociálne slabších rodín, poľnohospodárov, alebo remeselníkov, lebo u nich bol predpoklad skromnosti a dobrého vzťahu k práci. V škole mali mladí muži štúdiom pri zamestnaní, po pracovnej dobe a v sobotu získať potrebné odborné znalosti a vedomosti pre svoju prácu. V dielňach si mali mladí muži osvojiť znalosti získané v škole, ale tiež dosiahnuť manuálnu zručnosť. Za vykonanú prácu dostávali týždenne výplatu podľa úkolových sadzieb. Týždennú výplatu musel každý žiak vyúčtovať v ročenke a zvyšok peňazí si uložiť. Z praktických dôvodov boli v prvom roku zavedené stravenky. V internáte, kde bola zavedená polovojenská disciplína, spoločný pobyt mal dať všetkým rovnaké podmienky a usmerniť nadmieru, alebo naopak nedostatok rodinnej starostlivosti doma. Bývanie po dvadsať žiakov v izbe malo prehlbovať vzájomnú súčinnosť, zmysel pre pospolitosť a spoluprácu, a zároveň viesť každého jednotlivca k tomu, aby meral vlastné sily a schopnosti s inými, k tomu slúžili rôzne súťaže. Celkový prospech žiaka nebol hodnotený len podľa výsledkov v škole, ale i podľa práce vo fabrike a správania v internáte. Baťova škola práce predstavovala vo svete ojedinelý systém odbornej prípravy a výchovy priemyslového dorastu tým, že sa realizovalo metodické spojenie celého výchovno – vzdelávacieho procesu– výučba v škole, práca vo fabrike a výchova v internáte pod jedným spoločným vedením, ktorý predstavoval vychovávateľský zbor.
Základným cieľom výchovy mladých mužov v Baťovej škole práce bolo:
* dosiahnuť úzke spojenie teórie s praxou
* vypestovať kladný vzťah ku akejkoľvek práci
* osvojiť si požiadavky pracovnej disciplíny
* vypestovať vedomie zodpovednosti za zverenú prácu
* zvládnuť dôkladne požadovaný rozsah teoretických vedomostí a odborných zručností
* pochopiť tvorbu hodnôt a naučiť sa hospodárnosti
* sám sa uživiť a byť zámožným.
Zvláštnou mierou k aktivizácii mladých mužov prispievalo prehlásenie Tomáša Baťu tomto duchu, že “zásadne nebude prijatý nikto, kto by chcel pracovať len v kancelárii, ale tiež nikto, kto chce zostať len robotníkom a nemá vyššie ciele”. Išlo o premyslený útok na psychiku mladých chlapcov plných energie, romantiky a túžby dobývať svet. S tým Tomáš Baťa vo svojich výchovných vystúpeniach počítal a neustále mladých mužov podnecoval k väčšej ctižiadosti a iniciatíve. Pre úspešných absolventov Baťovej školy práce sa otvárala možnosť zastávania významných miest v rámci svetového koncernu, dobrých zárobkov a prácu v zahraničí, čo bolo silnou motiváciou a dobrou perspektívou uplatnenia sa pre všetkých mladých mužov.
Vznik Baťovej školy práce vo Svite
Myšlienka založiť Baťovu školu práce vo Svite je tak stará, ako samotný podnik vo Svite, ktorý založil Ján Antonín Baťa v roku 1934. Baťova škola práce vo Svite bola založená 1.9.1939. Bolo prijatých 70 mladých mužov a 40 mladých žien. Prvým riaditeľom Baťovej školy sa stal pán Karol Ryšavý. Zhruba po roku bola BŠP rozšírená o odbornú školu textilnú (pletiarsku), jedinú svojho druhu vtedy na Slovensku. Po ďalšom roku pribudla škola obchodná, ktorá plne doplnila a uzatvorila odbornú výchovu dorastu vo Svite. Zo všetkých spomínaných škôl vyšli prví absolventi v roku 1943 a postupne každým rokom ďalší. Absolventi (ABŠ) sa v podniku uplatnili na veľmi zodpovedných miestach. Naďalej sa pre ABŠ organizovali špeciálne kurzy a odborné školenia v svitovskom študijnom ústave. Miliónovým nákladom sa postavil Domov Baťovej školy práce, kde bola škola aj internát mladých mužov a mladých žien. Následne Domov II. v roku 1946, ktorý bol podstatne väčší a slúžil k ubytovaniu MM aj MŽ. Pre absolventov sa následne postavili penzióny a slobodárne. Na tú dobu mali tieto zariadenia nadštandardnú úroveň. To všetko potvrdzovalo, že podnik to myslí s najmladšími spolupracovníkmi poctivo. Absolventi a absolventky BŠP boli za túto starostlivosť vďační. Títo ľudia boli aj zostali fundamentom ideí Tomáša Baťu, ktoré po vzniku Svitu rozvíjal jeho brat Ján. Na tradíciách Baťovej školy práce sa ďalej rozvíjalo odborné školstvo vo Svite.
Zdroj: internet