Pomník
Jurko Langsfeld
Keška je venovaná 160. výrociu popravy Juraja Langsfelda (16.10.1825 - 22.6.1849).
Kto bol Juraj Langsfeld? Narodil sa 16.10.1825 ako prvorodený. Matka chcela mat z neho knaza. Ale chudoba rodicov znemožnila Jurajovi dokoncit štúdiá. Po návrate z gymnázia bol ucitelom v Žabokrekoch a v Martine. Pritom sa vzdelával štúdiom dobovej tlace a kníh.
Pre národnú buditelskú prácu už v roku 1848 bol s mnohými Turcanmi v Banskej Bystrici väznený. Neskôr vstúpil medzi slovenských dobrovolníkov v Martine s cielom aktívne pomôct výprave Slovenského dobrovolníckeho zboru. Dna 17. januára 1849 sa prišiel do rodných Sucian už ako slovenský dobrovolník - porucík s Hurbanom a Štúrom.
Z Turca sa spolu s ostatnými presunul do Levoce. Po bojoch pri Košiciach a pod Prešovom slovenské dobrovolnícke jednotky ustúpili a následne boli rozpustené. Velké ocakávania postavit 20 – 30 plukov sa nenaplnili, povstanie nenašlo masívnu podporu medzi jednoduchým ludom. Nedostatocné vyzbrojenie a vystrojenie boli tiež prícinami nezdaru tejto výpravy.
Turcania bojujúci ešte 28. apríla 1849 s Arminom Görgeim pri Dolnom Kubíne sa vrátili do svojich miest a dedín pripravovat národ k príhodnejšej dobe na novú výpravu. S nimi sa do Sucian vrátil i Juraj Langsfeld. Boj sa však pre neho nekoncil. Jednotky Armina Görgeiho a Lajoša Beniczkého nedávali pokoj rozídeným dobrovolníkom. Za roduvernost trestali celé rodiny bitím, väzením a i popravami. Dobrovolníci boli nútení hladat útocisko v horách až do doby príchodu ruských cárskych vojsk, ktoré vyslal cár Mikuláš na základe žiadosti cisára Františka Jozefa. Utekajúcim Görgeovím vojskám ustupujúcim z Oravy a Liptova sa odvážne postavila na odpor dobrovolnícka cata Juraja Langsfelda v Kralovianskej doline. Útocisko im poskytovali hory Malej Fatry. Útulok hladal Juraj aj u svojho ujca Andreja Cabiaka, ktorý ho ale za uhorské strieborné zradil Madarom. Pred patrolujúcimi jednotkami nedokázal Juraj utiect a pre zlyhanie zbrane si sám siahnut na život. Spolu s dalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci prípad pre všetkých, hore Turcom. Ráno 22. júna dlhou chôdzou umorení došli do Kremnice. Görgei nariadil ihned vyšetrovanie a náhly vojenský súd. Žaloba znela: „Búril slovenský lud, volal ho do zbrane a i sám so zbranou v ruke povstal proti zemským pánom, proti Madarom, zákonom a krajine Uhorskej“. Do dnešných dní znejú Jurajove nezabudnutelné slová pred súdom: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdit i Slováci a u tých by som nechcel prepadnút!“. O tretej hodine odpoludnia toho dna smutný sprievod krácal Kremnicou. V cele Juraj spolu s knazom. Odmietol jeho návrh pridat sa k uhorským vojskám a tak zradit svoje ideály a zachránit si holý život. Vo svadobnej košeli od svojej nevesty Zuzky sa ho kremnický šarha pokúsil popravit, ale povraz aj s telom sa zošmykol až na zem. V hrôzostrašnom divadle pred placúcim davom bol až na tretí krát, za pomoci uhorského vojaka Juraj Langsfeld vo velkých mukách popravený. Nedožil sa ani 24 rokov.
Pomník
Podnet na postavenie pomníka nad takmer už neviditelným hrobom dali: krajan Langsfeldov, bývalý župan košický dr. Pavel Fábry a spisovatel Jozef Gregor – Tajovský. Myšlienka našla ohlas v odbore Matice slovenskej v Kremnici, ktorá vybudovala pomník za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici pod vedením Ing. Horáka a obyvatelov mesta, s financným prispením dr. Fábryho sumou 5.000,- korún. Pomník bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922.
Zdroj: http://www.zvs.mil.sk
Pamätná tabula
Skrýša
Keška je ukrytá na uvedených súradniciach. Je to takmer drive-in, ale nie úplne. Pri keške sa nedá zaparkovat, tak sa musíte potrápit a nájst si niekde parkovisko, a potom sa ku keške aspon trochu prejst. Dajte si pozor na kamióny, ktoré tadial prechádzajú dost casto!! Prajeme príjemnú zábavu.