Hrádok - Atilov hrob
Atila, vodca Húnov, ktorých hordy v 5. storocí n. l. pustošili Európu medzi Kaukazom, Rýnom a Dunajom. Atilov hrob dávno budil záujem hladacov pokladov vo velkej casti Európy. Jedným z nich bol aj Ing. Fr. Štepán, hlavný komisár Výskumného polnohospodárskeho ústavu v Záturcí, ktorý hladal Atilov hrob a v nom nesmierny poklad v kopci Hrádok na severnom okraji Martina. Ako sa k tomu dostal a ako to skoncilo?
* * *
Vhodné je vrátit sa trocha do minulosti. Húni nazbíjali nesmierne poklady, ich ríša bola velmi rozsiahla.
O Atilovom konci existuje niekolko verzií:
Jedna verzia: Pred 1555 rokmi (15. 3. 452 n. l.) mal Atila jednu z dalších svadieb s Ildikou, dcérou burgundského panovníka, ktorého aj s jeho synmi Atila povraždil. Po svadobných obradoch pred svadobnou nocou nevesta odrazu vytiahla skrytú dýku a opitému ženíchovi ju vrazila priamo do srdca. Tak skoncil velký vodca. Nie v boji, ale na zaciatku svadobnej noci. Obrovský bol žial Húnov. Atilovi synovia rozhodli na základe rady veštca: pochovat Atilu do troch vzájomne do seba uložených truhiel - zlatej, striebornej a železnej pod zem, pod vodu, do lúcov slnka i mesiaca za tmavej noci. Tej noci, ked ho pochovávali, odnášali na rôzne strany 4 velmi tažké železné rakvy, 3 z nich naplnené kamením, vo štvrtej boli dalšie dve (strieborná a zlatá s mrtvolou Atilu a pokladmi). Tú štvrtú mali zakopat pod rieku (docasne zastavenú a po skoncení opät pustenú). Ked to bolo dokonané, synovia dali povraždit všetkých, co sa na tom zúcastnili, takže nik, ani oni sami nevedeli, kde je Atila pochovaný.
Iná verzia: Atila bol porazený a zavraždený v boji na sútoku dvoch riek. Po jeho smrti mu vraj jeho zarmútení vojaci v capiciach nanosili z okolia hlinu na jeho hrob, takže vznikla velká mohyla. Pod nou vraj spocíva Atila, jeho najoblúbenejší kôn, najoblúbenejcia milenka a velké bohatstvo, poklady, ktoré nalúpil. Nevie sa však, na sútoku ktorých riek sa to stalo, žiadne dokumenty sa o tom nezachovali, takže to môže byt hocikde na velmi rozsiahlom území.
Tolko staré legendy. Tých legiend je viac, ale jedno je isté: Atilove hordy, skôr, než ich rozprášili, nazbíjali obrovské poklady. Nikto však nevie, kde je Atila pochovaný. Atilov hrob hladali už na mnohých miestach Európy. Vidina nesmiernych pokladov je velmi prítažlivá... Zatial sa ho však nepodarilo nikomu nájst.
Jedným z miest, kde Atilov hrob hladali, je aj kopec Hrádok na severnom okraji Martina, ktorý leží pri rieke Jordán kúsok od hlavnej cesty Vrútky-Kralovany. Hrádok je 18 m vysoký zrezaný kužel elipsovitého, nie kruhového prierezu so strmými okrajmi, vypínajúci sa nad okolitou rovinou. Na jeho vrchu bol kedysi cintorín obce Priekopa. Na prvý pohlad sa zdá, že tento kopec je vytvorený umelo. Od r. 1933 tu robil výskumy s prútikom Ing. Štepán. V r. 1935 rozrušila verejnost správa o tom, že prútik Ing. Štepána na Hrádku reagoval na železo, pri presnejších výskumoch na zlato. Prútikárstvo bolo jeho koníckom. A osudným koníckom, ktorý ho doviedol k neslávnemu koncu.
|
Vystužená štôlna v Hrádku so strojmi a kolajnicami
|
Tak teda Ing. Štépán, ktorý prútikárskym výskumom podrobil kopec Hrádok, natrafil na zlato ukryté v kopci. Najal si teda súkromne robotníkov a zacali kopat. Martinské Múzeum A. Kmeta sa do toho neangažovalo. Práce na vykopávkach budili velkú pozornost vtedajšej tlace. Sprvu vykopali jamu, hlbokú 6 m, ale pretože sa jej okraje stále zosúvali, robotníci nechceli dalej pokracovat a jamu zasypali. Zacali kopat štôlnu s vystužením ako v bani, mechanizmami, kolajnicami, huntíkmi... Po asi 40 m narazili na sypanú zem zo zasypanej jamy. Do tunela sa nahnala voda. Ing. Štepán bol presvedcený, že od truhly ho delí už len nepatrná vzdialenost, ale predsa práce zastavil, kolajnice rozobral... Pre financné tažkosti, hoci sa našli i mecenáši. A tým skoncili až do dnešných cias pokusy nájst Atilov hrob v Martine v kopci Hrádok.
A ako skoncil Ing. Štepán? Financne sa úplne vycerpal, zruinoval rodinu. Položil sa aj duševne. Nakoniec skoncil na psychiatrickej klinike v Prahe, kde sám seba vyhlasoval za vodcu Húnov a kde v r. 1940 ešte pomerne mladý aj zomrel. Takto sa stal len dalšou obetou Atilu.
Pre Martincanov ostali prechádzky k Atilovmu hrobu so spomienkami na neštastného inžiniera Františka Štepána a teraz tu pribudol aj jeden reálny poklad...
Atilov hrob dnes
|
|