Pred dvoma rokmi Občianske združenie lokálpatriotov Považská Bystrica prvýkrát predstavilo verejnosti svoj návrh vytvoriť v strede mesta na zelenej ploche pod kruhovým objazdom náučno-oddychový areál Treťohorný park - malú rekonštrukciu treťohorného lesa. Základná myšlienka je až primitívne jednoduchá - preňúrať múzejné zbierky skamenelín, preštudovať paleobotanickú literatúru a zistiť, aké druhy rastlín rástli na území strednej Európy v období mladších treťohôr - pred vypuknutím éry dôb ľadových a medziľadových, ktoré množstvo treťohorných rastlín, zvlášť v Európe, navždy vymazali z povrchu Zeme. A potom už len zozbierať ich najbližších žijúcich príbuzných a vysadiť ich v jednom parku. Pričom veľmi často ide o posledného žijúceho príbuzného... A že v okolí Považskej Bystrice sa skameneliny z mladších treťohôr nezachovali? Čo už... Nevznikajú ani teraz, a to žijeme priam v zajatí lesov. Jednoducho - prírodné podmienky v okolí nášho mesta nie sú priaznivé pre vznik skamenelín, a neboli priaznivé ani v dávnej minulosti. Využívame preto poznatky získané v iných oblastiach Slovenska, ako sú napríklad Handlovsko-novácka hnedouhoľná panva alebo Severočeský hnedouhoľný revír, ale tiež z okolitých krajín. Na vytvorenie treťohorného parku nám postačí uvedomiť si, že rozdiel medzi treťohorným a súčasným rastlinstvom je len v zemepisnom rozšírení rastlinných druhov alebo rodov. Treťohorné a súčasné rastliny sa od seba nijako neodlišujú stavbou rastlinného tela, veď treťohory sa z pohľadu geológov skončili len "nedávno" a za ten krátky čas v rastlinnej ríši nevznikli žiadne nové skupiny rastlín. Došlo len k vymieraniu a presunom tých, ktoré mali viac šťastia, prežili a zanechali potomkov. Treťohorné rastliny vyzerali ako dnešné, aj keď možno je to skôr naopak - že súčasné rastliny vyzerajú rovnako ako treťohorné, že sú na takej istej evolučnej úrovni ako ich predkovia spred doby ľadovej. Počas treťohôr boli tie isté rody rozšírené po celej severnej pologuli, ale opakované doby ľadové za predchádzajúcich 2,5 milióna rokov spôsobili, že prežili iba niektoré a iba niekde. A najmenej ich prežilo v malej Európe. Na "rekonštrukciu" treťohorného lesa chceme využiť rastliny z južnej Európy, z Kaukazu, z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Namiesto vyhynutého brestovca použijeme súčasný brestovec z južnej Európy, namiesto vyhynutého európskeho ľaliovníka súčasný severoamerický ľaliovník, namiesto vyhynutej európskej magnólie súčasnú japonskú magnóliu, a tak ďalej... Prísne sa chceme držať poznatkov geológie a paleobotaniky, čiže naším cieľom nie je zbierať všetko čo príde pod ruku, ale iba to, čo máme podložené - buď spoľahlivo určenou skamenelinou opísanou v odbornej literatúre alebo kvalifikovaným názorom botanikov, že tá alebo oná rastlina je treťohorný relikt, čiže pozostatok treťohorného rastlinstva a malý zvyšok niekdajšieho rozsiahleho výskytu. Jeden príklad za všetky - známy pagaštan konský síce bol v treťohorách rozšírený po celej Európe, ale v prírode do súčasnosti prežil len na malom území na Balkáne a do parkov sa rozšíril až počas tureckých vojen. A najbližšieho príbuzného má až v Japonsku...
Autor popisu a koncepcie parku: Ing. Martin Smatana
Zdroj: http://www.mogonov.sk/clanky/tretohorny-park-v-meste-povazska-bystrica