Budeme sa riadiť samozrejme kalendárom.
Slovo
kalendár je latinského pôvodu, pochádzajúce od starých Rimanov z
Calendae, kalendy, čo znamená 1. deň v mesiaci.
Kalendár slúžil predovšetkým na to, aby sa "v každom čase" vedelo aký je deň, či je sviatok a či pracovný deň.
Bol prehľadom celého roka a tiež ukazovateľom plynúceho času nášho života.
V minulosti poskytoval kalendár, okrem iného aj lacné zábavné čítanie.
Náš dnešný kalendár je pokračovateľom starého rímskeho kalendára, ktorý mal spočiatku len 10 mesiacov a jeho rok trval iba 304 dní, takže sa nezhodoval s rokom skutočným.
Podľa povesti pridal rímsky kráľ Numa Pompilius kalendáru ďalšie dva mesiace a predĺžili ho na 355 dní. Pretože skutočný rok trvá zhruba o desať a štvrť dňa dlhšie, vkladal sa na pokyn najvyššieho kňaza čas od času trinásty mesiac.
Nezrovnalosti napravil až vojvodca Gaius Iulius Caesar v roku 48 pred n.l., keď vstúpil do Egypta a oboznámil sa s kalendárom Egypťanov.
Zatiaľ, čo sa v tom čase iné kultúry orientovali podľa mesiaca, egyptský kalendár bol už slnečný.
Rok bol rozdelený na dvanásť mesiacov po 30 dňoch a chýbajúcich päť dní bolo pridaných na koniec roka. Tým Egypťania dostali vždy 365 dní skutočného roka.