Tekla

Bol krásny slnečný deň.... a včielka Maja veselo poletovala po lúke nad mestom. Kvietok za kvietkom, trošku nektáru tam, trošku tam. Vedierko sa jej utešene plnilo. A Maja sa z toho veľmi tešila.

„Maja, kde si?“
To na ňu volal jej kamarát Vilko.
Vyletela vyššie nad kvety a už ho vidí. Prilieta od skupinky stromov kúsok nad nimi.
„Maja, poď... Pozri, čo som objavil !“
Usmeje sa naňho. Vilko je výmyselník. Ako aj ona. :)
„No čo? Čo také si našiel?“
„Poď so mnou, uvidíš....“ neprezradí Vilko.
Netreba jej dvakrát hovoriť :) .
Už aj letí k nemu a spolu pokračujú k stromom uprostred lúky...

Pod jedným jej Vilko ukazuje : „Aha, Maja. Nie je to krásne?“
Medzi konármi sa v slnečných lúčoch niečo trbliece. Akoby to bolo utkané zo saténu a ozdobené perlami. Čo je to?
Maja priletí bližšie. Na vláknach sa vo svetle ligocú kvapky rosy.
„Ale Vilko... Veď to je pavučina :D .“

Vilko vytreštil oči.
„A ako to chutí?“
Maja sa zasmiala :D .

No v tej chvíli sa z koruny stromov spustila na pavučine pavúčica a z rúk jej vytrhla vedierko s medom.
A už je zas hore, medzi konármi...
Maja s Vilkom prekvapene pozerajú na starú pavúčicu, ústa otvorené dokorán.

„A ako chutí toto?“ opýtala sa pavúčica Maji.
„Ako.... ako med.“ Tíško povie Maja.
„Med?“
Pavúčica ovonia žltú, lepkavú tekutinu.
„Vonia to ako kvety, ako slnko.... ako lúka...“
Ochutná.
„MŇAM !“
„Vráť mi ho !“ , nahnevá sa Maja. „Je to môj kýblik !“
„Ja som Tekla a teraz je už môj .“ , zasmeje sa pavúčica.

Maji sa v oku zaleskne slzička. Ako teraz bude zbierať medík? Ako sa dostane k svojmu vedierku?

Tak čo? Pomôžete Maji dostať sa k jej vedierku?
Tekla sa s ním usadila medzi konármi stromu, vysoko nad hlavou...

Ak sa poobzeráte okolo seba, možno nájdete aj pomôcku, ktorou sa za Teklou dostanete a vedierko s logbookom si pritiahnete k zemi...