Osobitou skupinou prírodných výtvorov Dolného Liptova sú travertínové formy. Popri najznámejších ako sú Bešeňovské, Lúčanské, Sliačske či Jazierske travertíny sa v regióne nachádza i niekoľko menej známych travertínových lokalít, o ktorých existencii vedia zväčša iba miestni. Do tejto skupiny patrí aj Čutkovský travertín, nazývaný pre svoje zvláštne sfarbenie i Červenou skalou.
Čutkovský travertín sa nachádza v krásnom prostredí Čutkovskej doliny v pohorí Veľká Fatra. Je prístupný po trase náučného chodníka „Čutkovská dolina - Známa neznáma“, ktorého východiskom je ružomberská mestská časť Černová. Informačná tabuľa č.5 tohto náučného chodníka popisuje túto geologickú zvláštnosť a od tejto tabule sa k Červenej skale vzdialenej približne 700 metrov dá dostať cestou (neskôr chodníkom), ktorý kopíruje tok Čutkovského potoka na dne doliny.
Čutkovská dolina sa rozkladá v pohorí Veľká Fatra, ktoré patrí do kryštalicky druhotného pásma Západných Karpát, do skupiny jadrových pohorí, ktoré sa vyznačujú zvláštnou pestrosťou geologickej stavby. Obsahujú kryštalické jadrá zo žúl a im príbuzných hornín a horniny druhohôr. Podstatná časť patrí k obalovým sériám cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté súvrstvia krížnanského a chočského príkrovu. Dominujú tu vápence, dolomity, slienovce, pestré brilice, kremence a iné horniny. Podložie Čutkovskej doliny tvorí alúvium veľmi pestrej geologickej stavby. Vyskytujú sa tu pôdy remblové (naplavené) s prevahou vápencových zložiek. Zaujímavosťou je práve útvar Červenej skaly, ktorý na prvý pohľad síce nie je veľmi nápadný, no ak sa zadívame pozornejšie, zistíme, že ide o mimoriadne zaujímavý prírodný útvar. Možno na ňom pozorovať charakteristickú pórovitú štruktúru travertínu, ako aj bohatú pokrývku machorastov, ktorá výrazne prispieva k jeho atraktivite.
Travertín je usadená hornina - druh vápenca, ktorý sa tvorí vplyvom sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Vzniká sedimentáciou, t.j. vyzrážaním z vôd obohatených na uličitan vápenatý. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú oxid uhličitý, čím je urýchlené vyzrážavanie. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne, väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami a bežné sú pri výveroch minerálnych vôd. Podľa miesta vzniku rozlišujeme travertín jaskynný (tzv. sinter), ktorý sa vylučuje z vôd krasových jaskýň, travertín minerálnych prameňov (tzv. pramenit) a travertín potokov (tzv. penovec). Pravý travertín je kompaktnejší a je preň charakteristická pórovitá štruktúra. Farba je premenlivá v závislosti od prímesí: môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový, či hnedočervený. Penovec je vlastne sladkovodný vápenec. Na rozdiel od pravého travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych a/alebo termálnych prameňov, penovec vzniká v povrchových vodných tokoch. Penovce sú viac drobivé, zväčša nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté výrazne porézne sedimenty.
Červená skala je nenápadný, no veľmi zaujímavý geologický útvar a je dôkazom toho, že geologické procesy formujúce tvar krajiny nemusia trvať desiatky miliónov rokov. Práve na tomto mieste vzniká vyzrážaním zo studenej povrchovo tečúcej vody, ktorá obsahuje zvýšené množstvo uhličitanu vápenatého aj za výrazného prispenia rastlín penovec. Tento útvar vyniká bohatosťou „živých“, neustále rastúcich foriem nespevnených svetlosivých, žltých až červenkastých výrazne poréznych sedimentov. Voda v ktorej je prítomný oxid uhličitý pri priechode podložím rozpúšťa vápenec a na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo aj pohltenie oxidu uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
Na mieste zvanom Červená skala možno pozorovať „v priamom prenose“ vznik a rozvoj takéhoto útvaru, ktorý je bohato pokrytý machorastami a prímesami železa sfarbený do hneda a červena.
Zdroj: https://www.cernova.sk/download/naucnychodnik.pdf
Pre zalogovanie Earthcache je potrebné zaslať prostredníctvom e-mailu v profile odpovede na nasledujúce otázky:
-
Na základe pozorovania horniny útvaru Červená skala popíš aký má hornina povrch a súdržnosť a vlastnými slovami skús podľa týchto pozorovaných vlastností popísať jej pôvod, resp. mechanizmus jej vzniku.
-
Ku ktorému typu sladkovodných vápencov uvedených v listingu by si horninu Červenej skaly zaradil? Posúď, či táto hornina vznikla vyzrážaním z termálneho prameňa alebo nie a zdôvodni svoj názor.
-
Je možné pozorovať v niektorej časti útvaru aj "živé", práve vznikajúce vápence? Ak áno, v ktorej časti?
-
Čo môže byť podľa tvojho názoru príčinou charakteristického sfarbenia, ktoré dalo Červenej skale jej pomenovanie? Aký chemický prvok?
-
Fotografia útvaru potvrdzujúca tvoju prítomnosť na mieste poteší...
Cache môžeš zalogovať ihneď po návšteve. Ak nedostanem do 3 dní e-mail s odpoveďami na otázky z listingu potrebnými pre zalogovanie, tvoj log bude vymazaný ako neplatný! V prípade, že niečo nebude v poriadku, ozvem sa.
Owner dusko je držiteľom najvyššej platinovej úrovne Earthcache ocenenia Geo Society.org a ceny Garnet Discovery Award za návštevu a zalogovanie viac ako 250 Earthcaches.
