Po mnohých erupciách sa vulkanický vrchol prepadol a vytvoril sa obrovský kráter - dnešná kaldera, ktorá je výsledkom milióny rokov trvajúcej erózie, zvetrávania a odnosu hornín:
Poľana pri západe slnka - Tomáš Šereda
Stratovulkán je typ sopky, ktorý s prestávkami strieda výrony horúcej lávy s obdobiami, keď chrlí veľké množstvo pyroklastík - sopečného popola, bômb a úlomkov sopečného materiálu. Láva vytekajúca z krátera stuhne na svahu skôr, ako sa stihne rozliať do diaľky, preto majú tieto sopky vysoké a strmé kužele:
Erupcia stratovulkánu _ Lávový prúd
Svahy Poľany boli pokryté mnohými vrstvami tvrdých a odolných lávových andezitových prúdov a vrstvami mäkších pórovitých a menej odolných tufov. Tufom voláme usadenú a spevnenú jemnozrnnú horninu vzniknutú z pyroklastík. Ak ste videli skalné obydlia v Brhlovciach, viete ako vyzerajú tufy, alebo si ich pozrite v tejto keške: GC5V0V6.
Pyroklastický prúd zo sopky _ Vrstvy pyroklastík- tufov
Pôsobením dlhodobej intenzívnej erózie na svahu Poľany, boli menej odolné tufy, ktoré ležali na lávových prúdoch rozrušené, zvetrané a následne aj pôsobením vonkajších činiteľov, odnesené. Kaľamárku tvorí čelo obnaženého stuhnutého andezitové lávového prúdu.
Vrstvy stratovulkánu _ Mapa Poľany (kresba Libiak)
Po erózii pyroklastického materiálu a po tektonických pohyboch- lokálnych poklesoch a zdvihoch lokality, sa vytvorila skalná plošina obrúbená vencom impozantných andezitových skalných bášt, veží a stĺpov s výškou až dvadsať metrov - prírodná pamiatka Zadná Kaľamárka.
Náučný chodník Zadná Kalamárka _ Skalné bašty Kaľamárky
Skalný masív pripomína nedobytnú pevnosť. Zvlnená horná plošina je ostro ohraničená okrajovými skalnými stenami charakteru skalného mesta. Od stien sa miestami oddeľujú skalné bašty a veže rôzne širokými a hlbokými trhlinami. Na jednom mieste narušením stability sa vysoká veža oprela o skalnú stenu a vytvoril pôsobivú bránu.
Vrch skalnej plošiny _ Šikmá skalná veža
Na skalných stenách si všimnite typickú tmavosivú farbu andezitov a ich doskovitú štruktúru, ktorá vznikla pri rýchlom tuhnutí lávy s teplotou okolo tisíc stupňov.
PS: Aj keď spisovný názov skál je bez mäkkého „ľ“, ja používam ľubozvučnejšiu podobu Kaľamárka, ktorá vychádza z miestneho nárečia. Na Očovskej vyhliadke je aj vrcholová kniha, kešeri sa zapisujú odzadu.
Upozornenie: Hlavne na hornom okruhu si dávajte pozor a deti nenechávajte voľne pobehovať. Zvýšenú pozornosť venujte hlavne za mokra, alebo keď je sneh, ktorý môže prekryť medzery medzi jednotlivými skalnými vežami. Aj prístup k Earthke na Očovskej vyhliadke je po úzkom mostíku.