História

Kostolík postavili z lomového kameňa možno už v prvej polovici 13. storočia. Slúžil obyvateľom pôvodnej osady, ktorá sa však v priebehu 14. storočia začína rozširovať do údolia Hončianskeho potoka. Pravdepodobne v priebehu 16. storočia osídlenie okolo kostolíka zaniká úplne. Najstaršia písomná zmienka o stavbe je z roku 1416.
V roku 1658 stavbu poškodil požiar a opravená bola koncom 17. storočia, kedy kostolík dostal aj nový, dodnes zachovaný oltár. Vonkajšie fasády boli vyzdobené maľbami (rastlinné i figurálne motívy, nárožné kvádrovanie v renesančnom duchu). Zničená drevená tribúna na západnom konci lode už nebola obnovená.
Oprava mohla súvisieť so zázračným prameňom s liečivými účinkami neďaleko kostolíka, vďaka ktorému sa stal pútnickým miestom. V roku 1796 to oficiálne potvrdil aj pápež Pius VI.
Pre potreby pútnikov bol kostolík prestavaný pravdepodobne už koncom 18. storočia. Pôvodný portál na severnej strane lode bol zamurovaný a nahradil ho nový vstup na západnej stene. Súčasne bola predĺžená strecha, ktorá vytvorila nad novým vstupom otvorenú predsieň, podoprenú drevenými piliermi. Zo statických dôvodov bolo k južnej strane lode a apsidy, neskôr aj na nárožiach západného priečelia, pristavaných celkovo päť oporných pilierov.
V roku 1970 dostala stavba novú strechu, pôvodnú šindľovú nahradila plechová s otvorenou predsieňou podoprenou troma kovovými stĺpmi. Striešky pribudli aj na oporných pilieroch a v interiéri dostal kostolík nový strop lode z drevených dosák. Opravené boli aj omietky a okná.
Do povedomia odbornej verejnosti sa dostal až v polovici 70. rokov minulého storočia,keď ho „objavili“ pracovníci Okresnej pamiatkovej správy v Rožňave. V druhej polovici 70. rokov minulého storočia sa uskutočnil pamiatkový výskum a stavba bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. Archeologický výskum zaniknutej osady okolo kostolíka sa ešte nerobil.

Zaujímavosti

- Kostolík má jedinečnú polohu v lesoch nad obcou. Podľa jeho patrónky dostala lokalita názov Magdolna.
- Ide o významnú pamiatku vidieckeho staviteľstva a jeho odozvu na románsky sloh i renesanciu.
- Je to jeden z mála zachovaných románskych kostolíkov v hornom Gemeri.
- Románsky sloh reprezentuje dispozícia stavby v podobe obdĺžnikovej lode a krátkej kvadratickej apside zaklenutej valenou klenbou. Z detailov ide o štrbinové okná na južnej strane lode a na južnej a východnej strane apsidy.
- Vnútorné rozmery lode sú 655 x 510 cm a apsida 280 x 310 cm.
- Kostolík mal pôvodný vstup s polkruhovým záklenkom (rozmery 205 x 85 cm) netradične zo severnej strany, snáď kvôli lepšej ochrane vďaka svahu alebo polohe osídlenia severnej od kostolíka. Dnes je zamurovaný.
- K severnej strane kostolíka bola navezená zemina, ktorá zvýšila úroveň terénu až o 80 cm a dnes spôsobuje problémy s vlhkosťou.
- Na fasádach sa zachovali časti maliarskej výzdoby zo 17. storočia.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Betliar, Henckovce, Štítnik, Brzotín a v meste Rožňava.

Súčasný stav

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi pod dekanát v Rožňave a doteraz sa využíva ako pútnická kaplnka (púť sa koná v nedeľu po sviatku sv. Márie Magdalény 22. júla a omšu slúžili až do roku 2012 saleziáni z Rožňavy). V marci 2016 podpísala cirkev a obec Rakovnica zmluvu o prenájme kostolíka na 15 rokov, s cieľom obnoviť ho.
Stavba je v pomerne zlom stave. Omietky sú z veľkej časti opadané, múry na viacerých miestach praskajú, interiér je zanedbaný. Nepatričným dojmom pôsobí aj červená plechová strecha s troma kovovými stĺpmi na západnej strane.

Bohoslužby:  raz ročne počas púte

Zdroj: http://apsida.sk/c/866/rakovnica