Hviezdy, hviezdičky, nočná
Proxima Centauri (alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave. Je vzdialená 4,22 svetelných rokov (približne 1,3 pc alebo 43×1012 kilometrov). Ide o červeného trpaslíka spektrálnej triedy M a nachádza sa v súhvezdí Kentaur, v uhlovej vzdialenosti približne 2° od najjasnejšej hviezdy súhvezdia, alfy Centauri. Po astrofyzikálnej stránke ide o nepravidelnú eruptívnu premennú hviezdu typu UV Ceti. Vzhľadom na svoju polohu na južnej oblohe nie je Proxima severne od 27. rovnobežky pozorovateľná; to znamená, že ani v najjužnejšej časti Európy nevychádza nad horizont.
Pre pozemského pozorovateľa je Proxima Centauri po Slnku najbližšia známa hviezda. Napriek svojej blízkosti má hviezdnu veľkosť len 11m, je 100krát slabšia ako najslabšia hviezda viditeľná voľným okom. Objavil ju v roku 1915 Robert Innes (1861 – 1933), ktorý bol vtedy riaditeľom Union Observatory v Johannesburgu v Južnej Afrike. Pre pozorovanie hviezdy je potrebný teleskop s priemerom minimálne 8 cm a aj tak je možné hviezdu pozorovať len za ideálnych podmienok (jasná obloha, bezmesačná noc, hviezda vysoko nad horizontom).
Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti 13 000 astronomických jednotiek (0,21 svetelných rokov) od ťažiska sústavy A a B dvojhviezdy Alfa Centauri a mohla by sa preto nachádzať na obežnej dráhe s periódou približne 500 000 rokov. Preto býva Proxima označená tiež ako alfa Centauri C. Presné astrometrické merania družice Hipparcos však naznačujú, že aj keď sa Proxima a obe zložky dvojhviezdy Alfa Centauri v súčasnej dobe gravitačne ovplyvňujú, v budúcnosti sa pravdepodobne od seba vzdialia. Pri pozorovaní z Alfy Cen A alebo B by Proxima v súčasnosti vyzerala ako hviezda zdanlivej hviezdnej veľkosti 4,5m.
V roku 2002 bol optickou interferometriou priamo zmeraný jej zdanlivý priemer 1,02 ± 0,08 tisícin oblúkovej sekundy, čo zodpovedá približne jeden a pol násobku priemeru planéty Jupiter. Tento text bol skopírovaný z Wikipedie a netuším či si si ho prečítal/a celý alebo nie. V každom prípade nemá vôbec nič spoločné s touto mysterkou. K lúšteniu tejto ťa privedú písmenka nižšie. Môžeš si však dočitať ešte jeden teraz nepotrebný odsek.
Proximu Centauri kvôli svojej malej vzdialenosti od Zeme často navrhujú ako prvý cieľ priekopníckeho medzihviezdneho letu. Pretože ide o eruptívnu premennú hviezdu, v jej blízkosti pravdepodobne nemôže existovať život pozemského typu. Aby sme sa dostali aj ku keške, tak je dobré vedieť, že logbooky sú dva. Ten prvý je na mieste, kde je začiatok nočnej kešky. Keďze prídeš za tmy ľahko ho nájdeš na súradniciach, ktoré pre enko končia dvanásť bodka osemstosedemnásť a pre ečko tri bodka osemstotridsať. Tento logbook slúži len a len na to, aby si ukázal/a, že si aj skutoćne začal nielen skončil. Nie si povinný sa tam zapísať, ale, ale..
Kešku nájdeš tak, že začneš na súradniciach pri účastníckom logbooku, rozhliadneš sa a nasleduješ odrazky. Pekne jednu za druhou. Ak sa objavia dve na jednom mieste, tak je fajn niekde odbočiť. Čiže opäť hľadaj tú jednu a pokračuj, pokračuj, až prídeš na miesto, kde ich nájdeš tri. A tam nájdeš logbook ďalší. Finálny. Potom už len bezpečne domov. Tak teda príjemnú prechádzku prajem no a samozrejme hlavne bezpečný návrat. Kto sa bojí tmy, nech nechodí do lesa ;)
Zíde sa ti: dobré počasie, čelovka a nabitý mobil s mapou!
NA NOČNÚ KEŠKU NECHOĎ SÁM / SAMA!