Domovina je to miesto, kde je ti najlepšie. Pre mňa to je Dobšiná. Pre ostatných iba mestečko v údolí v ktorom si ničia tlmiče a nervy. Ale skutočnú cenu vecí človek zístí až keď ich stratí...
|
|
Ako chutia prvé vdýchnutia?
Nevieš nepoznáš, neporovnávaš.
To až život ti začína písať
a vltáčať pečať odkiaľ pochádzaš.
Ako prvé pohladenie mamy,
tak v tebe pohľad mámi
na tvoju krásnu milú Dobšinú,
na tvoju domovinu jedinú.
Až keď si prekrásny venček hôr opustil,
a v cudzom kraji prebýval,
až vtedy si túžbu po domove okúsil
a spoznal, kde tvoj raj ostal.
Až keď sa vrátiš, cítiš vôňu domoviny,
tú vôňu jari, leta, jesene a zimy,
vôňu vôd, lúk, lesov a strání,
tak ako dych a pohladenie mamy.
To je návrat do rodnej Dobšinej,
mojej domoviny jedinej.
Čuntava, ty materinou dúškou voniaš
a Zimná voda, čo sa pod velikánmi skláňaš,
život iskrivými dúškami napájaš.
Pišel, ty zasa medom a chlebom voniaš
a pod tebou už storočia spia domy, domčeky
a v nich ľudia, ľudia, čo ťa Dobšiná ľúbia.
Čierna hora ako záštita nad Marónami tróni
a svoje povesti o sklenenej pani si chráni.
Ej, povievaj vetrík nad Gúglom či Gápľom,
ty prekrásny dobšinský kraj si mojim pokladom.
Ako pohladenie mamy,
tak pôsobí na mňa Dobšiná,
nech večne ťa pán Boh chráni,
ty moja krásna domovina jediná.
Autor: Rudolf Pellionis, Košice 2002
|
|
Stručne o meste
Dobšiná je staré banícke mesto, leží v nadmorskej výške 468 m.n.m., v doline medzi južnou časťou Slovenského raja a Volovskými vrchmi. Mesto sa nachádza na katastrálnom území o výmere 82,72 km2 a má cca 5123 obyvateľov. Dobšiná je mladé mesto – priemerný vek jeho obyvateľov je 33 rokov.
Prvé trvalé osídlenie územia dnešného mesta siaha až do 13. storočia. Vtedy tu vznikla slovenská osada rodu Bebekovcov. V historických prameňoch sa však prvý krát vyskytuje až v roku 1326. Od konca 15. storočia sa už Dobšiná uvádza ako mesto s mnohými mestskými výsadami, ktoré potvrdila v neskoršej dobe napríklad aj Mária Terézia. Tak si Dobšiná užívala fakticky práva slobodného kráľovského mesta.
Celou históriou Dobšinej sa viaže baníctvo a to počnúc už od 14. storočia. Baníctvo tu rozvinuli nemeckí prisťahovalci, ktorým sa hovorievalo Bulineri (od slova buléner - v nemčine welcher - teda kto, ktorý) Samotní Bulineri ale seba nazývali Topscher - Dobšinčan. Dobšiná bola nemecky nazývaná Dobschau a nárečím Topscha. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza v baníctve čo prinieslo aj straty samotnému mestu. Vysťahovalectvo sa zintenzívňovalo a tým sa aj stalo, že v 19. storočí bola Dobšiná jedinou enklávou na Gemeri, kde sa ešte hovorilo nemecky. Aj to prakticky len starými osobami. Keďže nastáva postupné vymieranie, ostáva už len zopár ľudí, ktorí toto nárečie (Topschrisch) v Dobšinej ovládajú. Vplyv baníctva sa zachoval až dodnes - každoročne sa v meste oslavujú Turíce - sviatok baníctva, čím je zachovaná myšlienka humánnosti BRATSTVA. Z pozostatkov je tu ešte i Dedičná štôlňa z roku 1851. Táto štôlňa sa nachádzala práve pred masívom vrchu Fabianka.
Okrem baníctva to bolo i spracovanie železnej rudy, oceliarstvo a železiarstvo. Preto Dobšinú nazývali i ako prvé oceliarske mesto Uhorska. V ťažbe rú d a železiarstve vrcholom prosperity bolo 17. a 18. storočie. V Dobšinej už v roku 1680 bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku. V súčasnom období po útlme baníctva a oceliarstva na Slovensku sa obyvatelia tohto malebného mestečka preorientovali na drevospracujúci a ťažiarsky priemysel.
Je hodno spomenúť, že Dobšiná patrila k mestám s vyššou vzdelanosťou. Mala vždy slušne vyvinuté školstvo, napríklad tu študovali také osobnosti ako Juraj Palkovič, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmányi. V tej dobe to bolo tzv. Nižšie gymnázium (latinské lýceum). Vychýrená bola aj Ekonomická škola, ktorá mala dobré renomé a ktorá zanikla asi v 60-tich rokoch 19. storočia.
V novšej dobe sa zmenilo najmä okolie Dobšinej. Bola postavená prvá slovenská veľká prečerpávacia elektráreň Dobšiná – Dedinky. Je to vysokotlaková elektráreň s prečerpávaním, ktorá tlakovým potrubím prečerpáva v čase prebytku energie vodu z nádrže Palcmanská Maša a v čase nedostatku elektrickej energie z nej vyrába energiu. Výškový rozdiel prečerpávania je 244 m.
V súčasnosti sa Dobšiná dostala do povedomia i známym a pravidelným podujatím Majstrovská Európy Dobšinský kopec. Podujatie je pravidelne usporadúvané od roku 1973. Tieto preteky sa uskutočňovali pod rôznymi hlavičkami, napr. ako Majstrovstvá Československa a jeden ročník (1994) dokonca i ako Majstrovstvá Poľska
Dobšiná je vklinená v prekrásnu prírodu na západe pod Stolicu, najvyšší vrch Slovenského Rudohoria, s pokračovaním na Čuntavu, siahajúc pod Kráľovu hoľu a v severnej časti nádherné útvary Slovenského raja so svetoznámou Dobšinskou ľadovou jaskyňou, rekreačnou oblasťou priehrady Palcmanská maša, zvaná, alebo známa aj ako Dedinky a na východ s pokračovaním Volovských vrchov , ktoré hodno navštíviť v hoc ktorom ročnom období.
Ku keške:
Keška vznikla na pamiatku ako moja 50-ta keška na mesto, ktoré mám najradšej. A aká by to bola Dobšiná, kebyže keška nebola umiestnená na jednom z najkrajších výhľadov okolia - tajomnej Maróny. Z nej môžete vidieť mesto z každej strany. Od futbalového ihriska cez evanjelický kostol až ku panelákom na sídlisku Rozkvet.
Zdroje:
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/dobsina-moja-rodna.html
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/dobsina----jej-strucna-historia.html
Zdroje fotografii: Š. Polgáry, R. Pellionis, L. Kostka,
