Veľký Krtíš bol roky úzko spätý s baníctvom. Prvé písomné informácie o tom, že tento región je bohatý na hnedé uhlie pochádzajú z 19. storočia, presnejšie z roku 1818. Vtedy istý francúzsky geológ F.S. Beudant, ktorý v tomto roku podnikol geologickú cestu cez Maďarsko na Balkán, vo svojom výskume spomenul banské práce v okolí Stredných Plachtiniec. Väčšia banská aktivita bola zaznamenaná v r. 1854-1864.
Ničivá sila I. a II. svetovej vojny sa dala pocítiť aj v tomto regióne, ktorá mala na svedomí to, že sa ťažba hnedého uhlia dočasne utlmila, niektoré štôlne boli opustené a terén poškodený. Po skončení vojny sa ťažba znova obnovila, najskôr v Malých Stracinách, Pôtri a neskôr v roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. Vďaka ťažbe hnedého uhlia sa rozrastalo aj mesto Veľký Krtíš, v ktorom začali stavať banícke mestečko tzv. sídlisko. Baníctvo neprinieslo so sebou len rozvoj regiónu a vznik nových pracovných miest, patria k nemu, žiaľ, aj tragické udalosti... Pri výkone svojho povolania zahynulo 41 baníkov. Práve im, mužom, ktorí nechali svoj život v banských štôlňach, bola venovaná aj táto pamätná tabuľa vo Veľkom Krtíši. Zaujímavosťou tohto pamätníka je, že ho zdobí banský raziaci kombajn. Na jeho mieste stál kedysi tank T-34.
Baníci do Bane Dolina posledný krát vošli 31. mája 2015. Týmto dátumom baníctvo v tomto regióne definitívne zaniklo. Na banícky pamätník z príležitosti ukončenia ťažby hnedého uhlia pribudla ďalšia pamätná tabuľa...
Pri odlove si dávajte pozor na muglov. Keška je veľkosti nano. Vráťte ju prosím na pôvodné miesto. Prineste si vlastné pero.