Na uvedených súradniciach sa keška nenachádza. Nájdete tam astronomickú pozorovateľňu Krajskej hvezdárne v Žiline, ktorú môžete navštíviť v rámci večerného pozorovania pre verejnosť.
Astronómia - fascinujúca veda, jedna z najstarších vôbec. Nemýliť si s astrológiou, čo je pseudoveda na pobavenie. Pre moje zhrozenie, veľa ľudí si ich zamieňa a tak sa mi často stáva, že keď spomeniem, že sa venujem amatérskej astronómii, veľa ľudí si to spojí s horoskopmi, predpovedaním osudu a podobnými..., no veď viete. Ale späť k astronómii. Ako som už spomenul, mojou záľubou je amatérska astronómia a vedzte, že práve astronómia je jedna z mála vied, kde aj amatéri majú svoje postavenie. Množstvo objavov prišlo od amatérov a aj veľké inštitúcie sa často krát spoliehajú práve na amatérov, ktorých je po celom svete obrovské množstvo a tak sú akýmisi zástupcami profi astronómov, ktorí proste nemajú toľko času sledovať to všetko dianie na nočnej oblohe.
Samotné pozorovanie nočnej oblohy je relax. Sadnem k ďalekohľadu, nájdem si objekt, ktorý chcem a ktorý je práve nad obzorom a hľadím na tu nádheru. Po čase si nájdem ďalší a opäť niekoľko minút tichého úžasu. A tak to ide ďalej, strácam pojem o čase a zrazu začína svitať a musím baliť. A ďalšia noc znova a znova. Dobre, máte pravdu, každú noc sa nedá ponocovať. Berte to ako približný opis činnosti. Keď to takto napíšem, vyzerá to celkom jednoducho, proste nasmerujem ďalekohľad a pozerám. Lenže, nie všetko je také ako sa na prvý pohľad zdá. A možno ani na druhý.
Keďže astronómia je jedna z najstarších vied, po stáročia ľudia zhromažďovali svoje vedomosti naprieč svetom, kultúrami a jazykmi. A toto všetko sa na nočnej oblohe zachovalo v podobe názvov hviezd, planét, súhvezdí a rozdelení oblohy. A tak tu máme dnes hotový mišmaš na oblohe. Fajn, nie je to až také zlé. Astronómovia sa už pred nejakým časom dohodli, ktoré pomenovania a charakteristiky objektov budú brať za tie hlavné a ako rozdelia oblohu. Čiže, nie je to až taký chaos, problém je, že je na nočnej oblohe až priveľa hviezd.
Takže, keď si chcem pozrieť nejaký konkrétny objekt, musím nazrieť do hviezdnej mapy. Zistiť, v ktorom súhvezdí sa nachádza, čím zistím, či ho práve dnes, dajme tomu o desiatej večer, vôbec uvidím. Nočná obloha sa v priebehu roka samozrejme mení, ale to vieme všetci. Nasleduje rýchli pohľad, v akej výške sa nachádza, čím je vyššie na oblohe, tým lepšie podmienky sú, to sa behom noci tiež mení. Ale to tiež všetci dobre poznáme. Pokračujem zistením polohy v rámci súhvezdia a najbližších hviezd. Potom už len zistím, od ktorej hviezdy a akým smerom sa pozrieť, prípadne, cez ktoré hviezdy sa k nemu najbližšie dostanem, nasmerujem ďalekohľad a hľa - objekt vidím v okulári ďalekohľadu. Tzv. star hopping - staré dobré poskakovanie od hviezdy k hviezde, až k cieľovému objektu. Klasická technika amatérskeho astronóma. Samozrejme, pokiaľ vlastníte nejaký hi-tech ďalekohľad s automatickým navádzaním, nič z toho nepotrebujete. Ja však zastávam klasiku, ktorá pre mňa znamená perfektný relax. Dokonalé.
Pozerám, že som sa poriadne rozpísal, ak ste si to všetko prečítali, máte u mňa bodík. Keď však chcete získať ten geocachingový bodík, budete sa musieť na chvíľu stať amatérskymi astronómami. Budete k tomu potrebovať hviezdnu mapu a katalóg hviezd a objektov. Či použijete klasiku v podobe papierového prevedenia, alebo využijete výdobytky modernej digitálne techniky, je na vás.
Ako nájsť finálne súradnice krabičky?
Prvou úlohou bude identifikovať súhvezdia podľa mapky. Následne spočítajte počet písmen v latinskom názve súhvezdia. Počet písmen jednotlivých súhvezdí si zapíšte.
V druhej úlohe nájdite deep-sky objekty, ktoré sa nachádzajú v uvedených vzdialenostiach od nasledujúcich hviezd. Všetky deep-sky objekty sa nachádzajú v Messierovom katalógu, ja ale od vás chcem ich označenie v New General Catalogue. Toto číslo si znovu zapíšte.
Objekt J - 4° severozápadne od hviezdy 8 Peg
Objekt K - 5,5° východne od hviezdy HIP 65378 A
Objekt L - 1° severovýchodne od hviezdy δ Cas
Objekt M - 8° východne od hviezdy 109 Vir
Objekt N - 0,7° juhovýchodne od hviezdy β Lyr
Tretia úloha vyžaduje zistiť, v ktorom mesiaci kulminujú nad Slovenskom tieto objekty okolo polnoci svetového koordinovaného času (UTC). Číslo mesiaca v roku si opäť zapíšte.
NGC 6210 kulminuje v P. mesiaci roka
M77 kulminuje v R. mesiaci roka
M105 kulminuje v S. mesiaci roka
NGC 1647 kulminuje v T. mesiaci roka
NGC 6960 kulminuje v U. mesiaci roka
Teraz, keď už máte správne čísla zistené a zapísané, ste už len krôčik od cieľu. Vzorec na výpočet si ešte pred tým zjednodušíme.
X=C+D-A*B+E
Y=J+L+K-M-N
Z=T*S+P-U-R
A môžete sa pustiť do počítania finálnych súradníc
N 49° 12.(X/S) (Z-X-1) (L-Y-(Z*X)-T-13)
E 018° 45.(Z-R) (Y/D-R*E-1) (1+X*B-Z)
Myslím, že počítania máte už dosť. Vypočítané súradnice si môžete overiť cez GeoCheck a ak ste správne lúštili, môžete sa vybrať na odlov. Na mieste uloženia buďte opatrní, nenápadní a zoberte si pre istotu so sebou aj pero.
Prajem úspešný lov!