![]()
![]()
Vzdelanie
1910 - 1915 ľudová škola, Budapešť
1915 - 1919 gymnázium, Budapešť
1919 - 1923 Štátny učiteľský ústav, Modra
1923 mimoriadny poslucháč Filozofickej fakulty UK, Bratislava
Životopis
Ladislav Novomeský sa narodil v rodine krajčíra. Mnohovrstevnosť a komplexnosť spoločenskej, kultúrnej a literárnej aktivity ho zaraďuje na jedno z najvýznamnejších miest v dejinách slovenskej literatúry dvadsiateho storočia a k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín.
Bol iniciátorom a zakladateľom modernej línie slovenskej poézie. Syntézou moderných literárnych prúdov a novátorským vzťahom ku skutočnosti s vysokou mysliteľskou náročnosťou vytvoril novú koncepciu medzivojnovej a povojnovej poézie na Slovensku, ktorá sa vývinovým smerovaním včlenila do európskeho kontextu. Jeho básnické dielo významne ovplyvnil český poetizmus. Spolu s V. Clementisom patril k prvým slovenským ľavicovým intelektuálom, ktorých akceptovala Európa.
Okrem toho je autorom mimoriadne rozsiahleho publicistického diela. Prispieval do Pravdy chudoby, Spartakus, Rudá záře, Tvorba, Haló-noviny, Ľudový denník, Slovenské zvesti a iné. Významné sú jeho príspevky v Ročenke slovenskej chudoby (1925).
Bol jednou z najvplyvnejších osobností literárnej skupiny DAV. Jeho prínos do literatúry spočíva v nových a jedinečných literárnych kvalitách jeho diela. Snažil sa v nich objavovať nové krásy a svoju osobnú a historickú pravdu. Osobné životné zápasy a skúsenosti premietal do nadosobných významových gest, hľadal skutočnú pravdu o dejoch, veciach a ľuďoch, aj o sebe samom, neobyčajnú ľudskosť spájal s večným hľadaním pravdy a krásy.
V novembri 1939 po rozbití ČSR sa presťahoval na Slovensko, kde sa zapojil do odboja. Bol jednou z vedúcich osobností pri formovaní politických cieľov v príprave Slovenského národného povstania, stal sa členom predsedníctva Slovenskej národnej rady v povstaní.
Z demokratického aj totalitného väzenia posielal pašovanou ceruzkou svoje odkazy plné nádejí tým, čo boli na slobode.
Po oslobodení zastával viacero významných funkcií, ktorých bol v roku 1950 pozbavený. Vo vykonštruovanom procese v roku 1954 bol nezákonne odsúdený na 10 rokov väzenia. V roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr rehabilitovali. V roku 1970 sa na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel.
Poézia
1927 Nedeľa
1932 Romboid
1935 Otvorené okná
1939 Svätý za dedinou
1948 Pašovanou ceruzkou
1963 Vila Tereza
1963 Do mesta 30 min.
1964 Stamodtiaľ a iné
1964 Nezbadaný svet
1967 Dom, kde žijem
zdroj: osobnosti.sk, wikipedia