Fulianka
Poloha
Obec Fulianka leží v nadmorskej výške 275 m n.m. na úpätí Šarišskej vrchoviny v Sekčovskej doline, vzdialená 11 km od Prešova. Rozloha chotára je 380 ha. Nad obcou sa tiahne hradný vrch, na južnom okraji ktorého sú zrúcaniny Kapušianskeho hradu. Na východ od obce je vrch „Haľagoš“, ktorý patrí do pohoria Nízkych Beskýd. Pohľad na sever nám ponúka krásnu scenériu Čergovského pohoria, patriaceho do masívu Nízkych Beskýd. Na juh od obce sa tiahnu Slanské vrchy. Obec susedí na severe s obcou Tulčík, na juhu s obcou Kapušany, na východ s Podhoranami a na západe s Finticami. Sekčovskou dolinou preteká rieka Sekčov, ktorá rozdeľuje obec na dve časti – stará Fulianka a nová časť obce, nazývaná „Chalaš“.
Počet obyvateľov: 387
Rozloha obce: 380 ha
Nadmorská výška: 275 m n. m.
Poloha centra obce: 49°03´52,71´´N - severnej zem. šírky
21°19´42,38´´E - východnej zem. dĺžky
Podnebie
Územie obce Fulianka sa nachádza v severnom miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Kataster obce patrí do mierne teplej oblasti, kde priemerná ročná teplota sa pohybuje od 4 do 8 °C.
Vodstvo
Obcou Fulianka preteká rieka Sekčov, ktorá pramení v Čergovskom pohorí pod Bukovým vrchom v nadmorskej výške 1019 m na strane zvažujúcej sa k obci Šiba. Sekčov má v okolí obce 2 prítoky – Terňanku, ktorá sa vlieva do Sekčova na úrovni chotára s názvom „Zadné dzily“ a Ladzinku, ktorú priberá Sekčov pred Kapušanami.
Rastlinstvo
Povrch fulianskeho chotára je veľmi členitý. Značnú časť chotára zaberajú pasienky, lesy a lúky. Obyvatelia sa od založenia obce zaoberali poľnohospodárstvom.
Demografický vývoj
Jozefínske sčítanie ľudu v roku 1784 bolo prvým úradným pokusom pre získanie informácií o obyvateľoch Rakúska-Uhorska. Keďže Jozef II. zomrel v roku 1790, výsledky tohto sčítania postupne upadli do zabudnutia aj preto, lebo zo strany šľachty nebola vôľa spolupracovať pri uvádzaní výsledkov sčítania do praxe. Až na prelome rokov 1869-1870 sa konalo prvé zo série sčítaní obyvateľstva v krajinách uhorskej kráľovskej koruny, ktoré sa konalo každých 10 rokov až do roku 1920.
Demografický vývoj obyvateľstva Fulianky môžeme rozdeliť na obdobie Rakúska-Uhorska (1869-1910), 1. ČSR (1920-1948) a povojnovej ČSSR (1948-1990) až po súčasnosť.
Osídlenie a vznik obce Fulianka.
Prvá písomná zmienka o obci Fulianka sa nachádza v diele Sárosvarmegye monograflája od Šándora Tótha, kde je spomínaná naša obec pod menom Fulyán a pochádza z roku 1410. V priebehu rokov sa názov obce menil takto :
1410 – Fulyán
1683 – Fulyanka
1776 – Fulánka
1920 – Fuľanka, Poľanka
od r. 1948 – Fulianka.
Je možné, že pomenovanie obce znamenalo niekedy označenie časti chotára v panstve Kaplovcov, ktorým v tých časoch Fulianka patrila. S určitosťou je možné predpokladať, že začiatok osídlenia Fulianky spadá do druhej polovice 14. storočia (asi r. 1360).
Fulianku vybudoval pravdepodobne šoltýs a usadlíci podľa zákupného práva v 14. storočí. Šoltýsi, dediční richtári, boli skúsení muži z radov mešťanov, prípadne bratov alebo synov šoltýsa. Tí sa podľa dohody so zemepánom zaviazali priviesť prisťahovalcov, ktorí na dohovorenom mieste by založili novú dedinu. K právam šoltýsov všeobecne patrilo právo postaviť si v dedine dom, mlyn a vlastniť polia v rozsahu 1 lánu (asi 30 ha). Povinnosťou šoltýsov bolo dozerať, aby poddaní riadne odovzdávali naturálie zemepánom a aby načas platili ročnú daň kráľovi. Šoltýstvo tu existovalo ešte aj v 16. storočí.
Do začiatku 16. storočia väčšina sedliakov stratila pozemky, nakoľko sa veľmi zvýšili ich robotné povinnosti voči zemepánom a dane voči kráľovi, ktoré nevládali platiť a tak sa stali želiarmi alebo sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1572 a 1578 boli sedliaci zdanení len od jednej porty. V roku 1600 sídlisko pozostávalo zo siedmich obývaných domov a domu šoltýsa, resp. richtára. Koncom 16. storočia bola Fulianka malou dedinou s poddanským obyvateľstvom rusínskeho pôvodu.
Fulianka sa stala súčasťou Šarišskej župy, ktorá vznikla po rozpade kráľovského komitátu Novum castrum jeho severnú časť. Vznik Šarišskej župy sa predpokladá v priebehu prvej polovice 13. storočia. Hlavný predstaviteľom župy bol župan, ktorého menoval kráľ, potom podžupan a štyria slúžni, ktorých na jednoročné obdobie volila šarišská šľachta. Slúžnovské úrady vznikli po rozpade stavovskej župnej samosprávy. V rokoch 1670 - 1775 bola šarišská župa rozdelená na štyri slúžnovské obvody, ktoré sa volali podľa slúžnych a na panstvo Makovica. V roku 1776 sa vytvára šesť slúžnovských obvodov, pomenovaných podľa riek pretekajúcich ich územím a to na: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický. Po reorganizácii verejnej samosprávy v roku 1850. bola župa rozdelená na sedem slúžnovských okresov, pomenovaných podľa ich sídiel: Bardejov, Giraltovce, Lemešany, Prešov, Široké, Sabinov a Svidník. Tento stav prevzala i bývalá ČSR a trval až do 31. decembra 1922, kedy vstúpila do platnosti nová územná organizácia, v ktorej dovtedajšie slúžnovské úrady nahradili okresné úrady. Slúžnovský úrad Giraltovce 1850 - 1875 (Topliansky), do ktorého patrila i obec Fulianka, bol v rokoch 1861 - 1863 rozdelený na tri obvody: Giraltovce, Hanušovce, Kurima. Obec Fulianka patrila do slúžnovského obvodu Hanušovce.
V roku 1902 patrila obec Fulyánka do okresu Topľa, poštový úrad bol v Kapušanoch, telegrafná stanica v Prešove, obvodný notársky a matričný úrad v Tulčíku, pozemková kniha v Giraltovciach, berný úrad v Giraltovciach, žandárska stanica v Slovenských Raslaviciach, volebný obvodný zmocnenec v Kapušanoch a finančné riaditeľstvo v Prešove Počet obyvateľov bol 252, počet domov 52, veľkosť chotára 655 katastrálnych jutár. V roku 1903 obec patrila do notárskeho obvodu Tulčík, do volebného obvodu Giraltovce okresu Topľa pre voľbu poslancov. Od 1. 12. 1909 na základe nového rozdelenia obcí do jednotlivých okresov bola obec Fulianka zaradená do zväzku Okresného súdu Prešov.
V súčasnosti patrí obec do okresu Prešov a vyššieho územného celku Prešovského samosprávneho kraja.
