Historia Hornej Krupej a Prekážky:
Počiatky obce siahajú až do 13.storočia. Prvá zmienka o obci sa našla v majetku kláštora na Zobore. Všetky tri obce patrili zemianským rodinám, najprv Ctiborovi, potom Spaczayovcom, Horná Krupá prislúchala grófovi Berchtoldovi, neskôr oba majetky mali v držbe Kemendyovci a posledným vlastníkom obce bola rodina Brunswikovcov.
V roku 1715 mala vinice a 43 daňovníkov, v roku 1828 mala 71 domov a 513 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, košikárstvom a tkaním. Obec mala v jednotlivých rokoch tieto počty obyvateľov: rok 1869 – 510, 1921 – 705, 1930 – 715, 1940 – 806, 1948 – 824, 1961 – 838, 1970 – 796.
Občania v Hornej Krupej sa zaoberali predovšetkým obrábaním pôdy, iba niektorí boli remeselníci. Obec mala dva mlyny, dokonca aj zájazdny hostinec, kde prepriahali kone (Pravdepodobne to bola Prekážka). Obec bola pomerne izolovaná od okolitého sveta, aj cesty mala zlé, a preto v jej vývoji bolo badať určité zaostávanie. Keďže pôda nemohla uživiť všetkých obyvateľov, Hornokrupania odcháli do cudziny, najmä do Kanady. Najviac ich odišlo v čase hospodárskej krízy, koncom 20. rokov minulého storočia. Ešte aj v roku 1937 odišlo do Kanady 5 mužov a 4 by WA">ženy
. V tom istom roku sa narodilo 32 detí, 12 obyvateľov zomrelo a bolo iba 7 sobášov.
Vojnové obdobie...
Občania Hornej Krupej prejavili svoju odvahu a odpor voči fašistom aj v čase Slovenského národného povstania. V radoch partizánov hrdinsky bojovali Domin Hrčka, Ján Nádašský, Jozef Hasenovič, Ján Dvorak, Ján Blažo, Štefan Gažo, Štefan Prodaj a Štefan Chynoranský, ktorého Nemci odvliekli do koncentráka, kde ho umučili. Občania Hornej Krupej sa hrdinsky zachovali v rokoch druhej svetovej vojny. Štefan Krajčovič, ktorý ukrýval sovietsku rozviedčičku – vtedy 20 – ročnú Lídiu. Nemeckí fašisti za jej chytenie vypísali odmenu 100000,- korún. 10. novembra 1944 asi o 23:00 hodine prišlo k domu Štefana Krajčoviča 8 sovietskych vojakov a 1 žena. Doviedol ich z Trnavy Lančarič. V stodole Štefana Krajčoviča sa zdržali 5 dní a sovietska partizánka ešte dlhšie. Skrývala sa pod menom Lídia Matulová. Najprv bola odvlečená do Nemecka, odtiaľ utiekla do Československa. V roku 1975 navštívila Štefana Krajčoviča v Hornej Krupej. Za zmienku stojí uviesť pád amerického letca 6.decembra 1944. Posádka amerického lietadla, ktoré bolo zasiahnuté, vyskakovala padákmi. Jeden z nich padol v lese Dolný háj (zvaný tiež Podháj) pri Dolnej Krupej. Ujala sa ho rodina Nádaských zo Špačiniec, ktorým platil denne 3 doláre. Keďže sa ho ďalej báli ukrývať, 15 dní pred vojnou ho odviedli do Dolnej Krupej. Tam ho však neprijali, preto sa pobral vedľa potoka smerom na Hornú Krupú. Chcel sa dostať do hôr. Pri potoku na druhý deň skoro ráno ho našla manželka Jána Chynoranského č. d. 101. U nich bol ukrytý 14 dní pred vojnou bez nároku na odmenu. Pre rodinu to bolo veľmi nebezpečné. V tom čase priviedli Nemci menovanému do stodoly 4 kone. Pilot na povale stodoly sa ani nepohol. Vďaka starostlivosti menovaných občanov sa zachránil. Po návrate do vlasti sa im ešte písomne poďakoval.
Naša obec bola oslobodená sovietskymi vojakmi, ktorí prišli do našej obce dňa 3.apríla 1945 o 03:00 hodine ráno.
V novembri 1945 bola prevedená výmena peňazí a boli tiež prihlasované viazané vklady a majetky. Podľa nariadenia o konfiškácii majetku zradcov a kolaborantov nebol majetok zhabaní nikomu. Iba zbytkový statok Viktora Adamčíka bol rozparcelovaný medzi jednotlivých malých roľníkov a robotníkov. Ľudovým súdom nebol potrestaný nikto.
Povojnové obdobie...
Podstatný, blahodarný a radostný rozvoj zaznamenala obec až po oslobodení a najmä po Víťaznom februári 1948. Postupne sa zlepšovali predovšetkým cesty. Najprv cesta do Dolnej Krupej a odtiaľ do Trnavy. Neskôr sa vybudovala tvrdá cesta po Prekážku. Časť obyvateľov začala dochádzať do trnavských fabrík, podnikov a organizácií. Mnohí mladí ľudia začali chodiť do škôl a s úspechom skončili aj vysokoškolské štúdiá.
Obec si však nevytvorila priaznivé podmienky pre kultúrno-spoločenský život. Napriek tomu je Horná Krupá zaujímavá a príťažlivá svojím prekrásnym folklórom, krojmi, výšivkami a ľudovými piesňami.
Hornokrupanský rodák František Galgóci-Krupanský, redaktor „Kvetov zozbieral veľa ľudových piesní a zvykov. Obetavo šíril osvetu a húževnato bojoval proti alkoholizmu. Vo svojom životopise opísal aj neľahký život obce, najmä detí. Najvýstižnejšie ho ilustroval vo svojich zápiskoch, z ktorých citujeme:
“V triede bolo takmer 100 detí… Botky som mal deravé, keď pršalo, tieklo mi do nich blato, keď padal sneh, tlačil sa mi tam sneh…”
