Fintice
Fintice, resp. chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova. Stred obce leží 270m nad morom. Dominantou chotára je vrch Stráž (740m n.m.). Na severozápade je „Kikapa“- Kamenná brána. Je to priesmyk, kde je vytesaný prechod do skál, umelo urobená brána. Pod Kamennou bránou sú Močidlá, kde ľudia dávno močili ľan a konope. Na západe sú Aďagaše, čo znamená žltá tehlárska hlina, lebo v doline tu ozaj tehly pálili. Vyššie Aďagašov sú Vinice, kde sa dávno pestovalo hrozno. Ďalej na západ je Bochta a za Bochtou je les zvaný Hudačka. Je tam studienka so zázračnou vodou. Tu sa stretávajú chotáre Prešova, Veľkého Šariša a Fintíc. Iný zvláštny jav je tzv. Podkova v lese Šom. Podkova má podobu ozajstnej podkovy. Je to nahromadené množstvo kamenia takmer rovnakej veľkosti. Veľká podkova je široká 120 metrov. Pri Veľkej podkove je aj Malá podkova široká asi 25 metrov. Obec obkolesujú dubové, bukové a borovicové lesy. Nachádza sa tu prírodná rezervácia Fintické svahy.
foto: esloud
Obec Fintice vznikla ako potočná radová dedina. V priebehu stáročí sa vyvinula do dnešnej podoby. Jej doložené historické pramene uvádzajú, že pred r. 1272 bola obec osadou kráľovských strážcov hraníc /súpis pamiatok/. Tento písomný doklad korešponduje s výsledkami umelecko-historického výskumu kaštieľa. V suteréne dnešného kaštieľa bola objavená stavba, ktorá aj keď nie je istý celkový rozsah, je dokázateľne podstatne staršia, ako ostaté stavebné etapy vývoja kaštieľa a jeho celého komplexu. Úzke strieľňové okná, úzke dvere, vyúsťujúce do východnej strany veže, goticky tvarované, lomené oblúky klenieb a rozsah terajších suterénnych priestorov predpokladá najstaršiu stavebnú etapu v architektonickom stavebnom vývoji. Toto sídlo už pravdepodobne neslúžilo pôvodným strážcom hraníc, lebo tí odišli pred r. 1272, ale bolo pravdepodobne sídlom prvého majiteľa Fintíc, ktorý je listinne doložený, šľachtica zo Slavónska, komesa Gudu. Je však viac ako pravdepodobné, že toto prvé sídlo bolo budované na mieste pôvodnej strážnej veže. Obranný charakter zdokumentovaných znakov je jednoznačný.
historická hasičská striekačka DHZ (foto: esloud)
Začiatkom 16.st. sa majiteľom stávajú Darholcovci. Oni vlastnili majetok ešte v druhej polovici 16.st. Predpokladáme, že oni dali rozšíriť pôvodné gotické sídlo do renesančnej podoby. Vtedy kaštieľ v duchu renesančnej idey harmónie, dostal novú formu. Bola dostavaná druha veža, smerom ku dnešnému kostolu. Klenby v prvom nadzemnom podlaží sú typickou ukážkou renesančných klenieb so styčnými lunetami. Takéto klenby sa nachádzajú vo všetkých kaštieľoch v Šarišskej župe. Renesančne tvarovaný stĺp v dnešnej hale - vstupnom priestore, má charakter dórskeho stĺpa a okolo neho bolo umiestnené pravotočivé schodisko na druhé nadzemné podlažie. Také isté dva stĺpy boli objavené aj v dnešnom objekte reštaurácie /bývalá voliareň/ na západ od kaštieľa, ale rozmerovo menšie. Na pätkách a hlaviciach boli nájdené zbytky tehlovočervenej polychrómie. Počas výskumu boli objavené aj stieľňové otvory a zbytky oblúkovitej atiky. Renesančné úpravy boli robené dva razy. Prístavbou východne veže sa z jednovežového objektu stal dvojvežový, predpokladáme, že atika sa uplatnila v celom novovzniknutom tvare stavby kaštieľa. Pramenné materiály navodzujú nepriamo domnienku, že staviteľmi tejto druhej renesančnej fázy mohla už byť rodina Dessewffyovcov, ktorá sa spomína ako majiteľ už v prvých desaťročiach 17.st. Architektonické nálezy pôvodných neskororenesančných kamenných ostení na východnej veži, potvrdzujú tézu vývoja objektu. Impozantná, a nie menej finančne nákladná, bola baroková prestavba celého areálu. Prestavba a dostavba pôvodných plochých trámových stropov na mohutné barokové korýtkové klenby s bohatou štukovou výzdobou páskového ornamentu, prestavba schodiska, dostavba hospodárskych krídel na východnej a západnej strane, dostavba severného krídla. To sú len najhlavnejšie práce rozsiahlej prestavby. Aj táto, slohovo označovaná ako baroková, má dve fázy. Druhá fáza výstavby komplexu fintického kaštieľa, súvisí s menšími dostavbami v kaštieli a veľkou stavebnou aktivitou významného predstaviteľa rodu, šarišského župana Samuela Dessewffyho. Kostol so spojovacou chodbou ku kaštieľu, bol podľa údajov postavený v rokoch 1775-1778, vysvätený až po dokončení interiérovej výzdoby v roku 1778. V tej dobe bola strecha prestavaná na mohutný manzardový typ s veľkými komínmi. Technické vymoženosti boli realizované aj akýmsi ústredným kúrením s teplovzdušnými kanálmi. V suteréne bola zriadená kanalizácia, ktorou sa odvádzala voda z vodojemu, tiež vybudovanému pre potreby kaštieľa..
Dominantou obce je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1806. Pri rekonštrukcii v roku 1968 bola pristavená aj bočná loď a súčasnú podobu získal pri poslednej rekonštrukcii v roku 1993. Na prednej stene bočnej lode kostola dominuje obraz s výjavom narodenia Panny Márie.
foto internet
V obci žije v súčasnosti 1908 obyvateľov. Populačná krivka má mierne stúpajúcu tendenciu. Obec dlhodobo zaznamenáva prírastok obyvateľstva vďaka výhodnej strategickej polohe..
Stránka obce História