Obec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km severozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Malá Vieska a Tepličany (donedávna aj Kostoľany nad Hornádom) tvoria spoločne obec Družstevná pri Hornáde. Dominantou obce, časti Malá Vieska, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433. Obec je splynofikovaná a napojená na verejný vodovod.
Malá Vieska
Malá Vieska je mladšia obec ako Tepličany. V najstarších dokladoch z rokov 1423 a 1427 sa uvádza ako nová Ves - Wyflaw. Už v roku 1429 je menovaná ako Vieska - Kysfalw. Rovnako ako obce Sokoľ a Tepličany patrila k hradu Sokoľ. V roku 1427 patrila Matúšovi z Pavloviec a svojou rozlohou zaberala 7 port.
Podľa lexikónu z roku 1773 bola Malá Vieska slovenskou dedinou. Svedčia o tom aj slovenské osobné mená poddaných podľa súpisov z rokov 1720 a 1758. Ak vychádzame z národného zloženia priľahlých obcí, možno sa domnievať, že obyvatelia Malej Viesky boli Slováci už od jej počiatkov, i keď sa meno obce na historických listinách uvádza v maďarskej podobe. Súvisí to so spôsobom verejných listín Uhorska, v ktorých sa snažili pisári uvádzať geografické názvy vždy v pomaďarčenej podobe.
Tepličany
O tejto pôvodne samostatnej obci, dnes časti Družstevnej pri Hornáde, máme najstarší doklad z roku 1423, hoci musela existovať už v druhej polovici 13. storočia. Tepličany patrili pod hrad Sokoľ. Podľa portálneho súpisu z roku 1427 obec vlastnil Matúš z Pavloviec a veľká bola 11 port. Od roku 1429 patrili Tepličany mestu Košice. Historik B. Varsik uvádza, že obec bola od svojho založenia obývaná Slovákmi a ich kontinuita tu nebola nikdy pretrhnutá.
Názov obce pochádza pravdepodobne z označenia teplý, čo by mohlo znamenať teplý prameň, teplý potok, teplý kameň a podobne. Podľa záznamov z rokov 1773 a 1808 bol slovenský názov obce ustálený, ľudovo sa dedine hovorilo Cepličany.