Lesná železnica Ľubochňa
1904 - 1966
Postavenie železnice si vyžiadala rozvinutá ťažba dreva v Ľubochnianskej doline. V prvých rokoch rozmachu bolo drevo splavované po Ľubochnianke. Jej hladinu udržiavali dve vytvorené vodné nádrže Nižný a Vyšný Tajch. Vodná doprava sa časom stala nepostačujúcou a nahradila ju kapacitnejšia doprava.
Ľubochnianska dolina sa stala prvou lokalitou na Slovensku, v ktorej lesnú železnicu začali prevádzkovať Štátne lesy. Nešlo však o obyčajnú železnicu, ale o unikát elektrifikovanej trate. Do prevádzky sa železnica dostala v roku 1904 s celkovou dĺžkou elektrifikovaných tratí viac než 22 km. Jej súčasťou bola vlastná hydroelektráreň, ktorá zabezpečovala prísun energie železnici, elektrickej píle a zásobovala prúdom aj osadu Lubochňa.
Dĺžka elektrifikácie:
| Hlavná trať |
19 680 m |
| Drevosklad |
541 m |
| Odbočka ku Váhu |
215 m |
| Hlavná stanica (dielne/depo) |
1 100 m |
| Výhybne |
1 416 m |
| CELKOVÁ DLŽKA VEDENIA |
22 955 m |
Základné vybavenie železnice a aj elektrárne bolo zabezpečené budapeštianskou firmou Ganz és Társa. Od začiatku spustenia prevádzky lesnej železnice až do jej zániku v roku 1966 na danej trase premávali dve lokomotívy od danej firmy. Ich výkon bol 23,5 kW a mali ťažnú silu 2800 kg. Ich pohon zabezpečovali dva elektromotory stavané na napätie 550 V, pričom každý z motorov mal výkon 18 konských síl a poháňal jednu nápravu. Park trakčných vozidiel bol časom modernizovaný, privezené boli aj tri parné lokomotívy a dokonca aj elektrická lokomotíva od berlínskej firmy AEG s výkonom 15 kW. Rozšírením pohonov sa rozšírila aj trať. Po vybudovaní bočných neelektrifikovaných tratí sa na železnici objavili aj prvé motorové lokomotívy, napr. BN30.
Posledná modernizácia strojového zariadenia železnice prebehla v roku 1961 prostredníctvom dvoch diesel-hydraulických lokomotív Rába M042, 028 a 029. Tažké, skoro 18 ton vážiace stroje však poškodzovali koľaje, spoje, podvaly a tak značnou mierov prispeli k zrušeniu Lesnej železnice Lubochňa, ktoré prišlo v roku 1966. Do roku 1967 bola celá trať demontovaná a lokomotívy zošrotované.
Dôležitým medzníkom lesnej železnice bol rok 1921, ktorý predstavoval povolenie osobnej prepravy turistov, kúpeľných hostí a iných návštevníkov Ľubochnianskej doliny. Táto forma dopravy bola však povolená len počas letnej turistickej sezóny a obmedzená len na tri vlaky týždenne v každom smere a počet cestujúcich pod 10 znamenal nevypravenie vlaku.
Trať:
• hlavná trať lesnej železnice začínala pri trati Košicko – bohumínskej železnice, na drevosklade v osade Ľubochňa, kde sa nachádzalo prekladisko dreva z lesnej na normálnu železnicu
• pokračovala cez osadu, popred školu, k ľavému brehu Ľubochnianky
• na 1,9.-2,4. km sa nachádzala hlavná stanica, depo, dielne, kde sa trať rozvetvovala na 11 manipulačných koľají prepojených s pílou
• na 5. km bola manipulačná výhybňa – Krátke
• na 6,5. km ďalšia manipulačná výhybňa na pravej strane rieky, dokopy po trati bolo 7 výhybní
• na 10,4. km sa nachádzal drevosklad
• pri konci trate boli vybudované dve provizórne odbočky do Rakytova (2278 m) a Močidlo (na 2,26. km trate) a odbočka do Čierňav stavaná podľa predpisov
Lesná železnica ako rarita:
• všetky lesné železnice v strednej Európe boli na parnú trakciu, Ľubochnianska železnica bola elektrifikovaná
• dovoz technického zariadenia z Budapešti bol na konských povozoch (aj keď železnica už bola postavená v roku 1871)
• 1. lesná úzkorozchodná železnica na území Slovenska vybudovaná v Štátnej správe
• patrí medzi prvé trate Európy a aj sveta
• lokomotívy boli vyrobené špeciálne pre Ľubochniansku železnicu
• z oplenových podvozkov boli skonštruované Lavicové vozne (minimálne 3)
• železnica ponúkala všetky druhy trakcií
- konská spočiatku na bočných tratiach
- elektrická na hlavnej trati od začiatku prevádzky až do konca
- motorová v bočných dolinkách
- parný pohon takmer počas celej existencie
Po zrušení železnice sa celé sieť tratí demontovala. Koľajnice putovali do starého železa, mosty boli strhnuté (výnimočne rekonštruované), budovy našli iné využitie. Kópiou železnice sa stala z veľkej časti nová asfaltová cesta a tak sa zachovalo len málo železničných objektov ako násypy, či mostové opory. Niektoré ochranné múry boli využité pre cestu, ale väčšina bola zničená vodou, či eróziou.
Dodnes sa zo železnice zachovalo len niekoľko vozňov slúžiacich v doline ako sklady náradia a pod. Jeden sa však spolu s M24.003 dostal do Technického múzea v Brne. Nefunkčná hydroelektráreň bola v roku 1994 znovu uvedená do prevádzky a slúži aj ako funkčná expozícia.
Množstvo ďalších zaujímavých informácií nájdete na zdrojovej stránke Stanislava Kameniara http://lzlm.wbl.sk
Ku keške: Miesto uloženia krabičky samozrejme súvisí s tematikou a dúfam, že sa vám zapáči aspoň tak, ako sa od detstva páči mne. Základné informácie o železničke sa dozviete aj priamo na tomto mieste. Z druhého brehu, na ktorý budete musieť prejsť, je aj viditeľný oporný múr cca 50 m proti prúdu Ľubochnianky.
PRI ODLOVE DBAJTE O SVOJU BEZPEČNOSŤ!