Z histórie lyžovania
Najstaršie „prototypy“ lyží sa našli vo Švédsku a ich vek sa odhaduje na približne 4500 až 5000 rokov.
Išlo v podstate o drevené snežnice, ktoré mohli byť potiahnuté kožou či kožušinou. Zároveň slúžili ako sánky v severských oblastiach.
Staré historické pramene a archeologické nálezy zo severnej Európy a Ázie podporujú teóriu o existencii troch druhov lyží, z ktorých sa neskôr vyvinuli súčasne lyže. Rozdeľujú sa podľa oblasti ich nálezu: východný, západný a južný typ.
Základ tvorila pre všetky typy drevená doska a rozdiel bol v umiestnení dier na uväzovanie k nohe. Vtedajší obyvatelia ich používali hlavne pri love na zver a mohli ich potiahnuť kožušinou. Iné informácie o využívaní lyží sa dozvedáme z dobových správ baróna Valvasora zo 17. storočia. V druhej polovici 18. storočia postupne rastie úžitková hodnota lyží pre vojenské účely.
Lyžovanie ako športová disciplína
Nórsko sa považuje za kolísku moderného lyžovania, pre založenie prvého lyžiarskeho klubu v roku 1875 a prvej lyžiarskej školy z roku 1877 v Kristiane (Oslo). Spočiatku sa svahy jazdili priamo dole, tzv. šúsom, ukončený pádom... Vývoj však postupoval ďalej. V oblasti Telemarken a Holmekolen vznikol v roku 1860 spôsob otáčania – telemark, neskôr dokonalejšia kristiánka. Zdokonalenie a rozvoj lyžovania nastal však na prelome 19. a 20. storočia. Za tvorcu, moderného štýlu alpského lyžovania sa považuje Nór Matthias Zdarsky. Pri otáčkach vychádzal z pluhového štýlu a na uľahčenie ovládania lyží, ich dĺžku podstatne skrátil.
Dnes si už ani nevieme predstaviť, ako sa lyžovalo na pôvodných drevených a hlavne dlhých lyžiach s jednoduchým viazaním. Dnešné moderné materiály nám umožňujú rýchlu a pohodlnú jazdu na všetkých tratiach; vleky nás vyvezú v teple až do výšok 3000 m.n.m. A práve preto sa stal tento šport veľmi rozšírený a hlavne obľúbený pre všetky vekové kategórie.
Snežné delo je stroj na umelú výrobu snehu a umelé zasnežovanie. Používajú sa viacmenej na to, aby lyžiarske zjazdovky boli použiteľné v období, keď je síce mráz, ale je nedostatok snehovej pokrývky. Funguje tak, že sa pomocou kompresora rozstrekuje vodná hmla do prúdu podchladeného vzduchu. Použitie snežných diel si vyžaduje náročnú infraštruktúru: dostatočný zdroj vody, nádrže na vodu s čerpadlami a vodovodom a elektrické napájanie. Problémom nočného zasnežovania môže byť hlučnosť. Pre svoju hmotnosť je delo obvykle umiestnené na stálom mieste alebo je premiestňované pomocou ratraku.
Prvé pokusy vyrábať umelý sneh sa konali v Kanade v 40-tych rokoch. Snežné delo si ako prví patentovali američania v roku 1954, a k masovému používaniu boli snežné delá pripravené na Zimné olympijské hry v Squaw Valley v roku 1960. Začiatkom 60-tych rokov sa začali používať a v niektorých zimných strediskách v Západnej Európe. V roku 2007 uviedli autori redakčného článku v MF Dnes odhad, že v celej Európe sa používa asi 3 100 snežných diel.
Lyžiarske strediská v Košiciach
Lyžovať, snowboardovať, sánkovať,či sa len vyšantiť guľovačkou môžete pri Košiciach okrem lyžiarskeho strediska Kavečany, aj na Jahodnej, Kojšovke a v okolí na Plejsoch atď.
Použité zdroje: mesto Košice, Femme, Wikipédia
Parkovanie mimo letnej sezóny je bezproblémové priamo pod svahom alebo na parkovisku pri ZOO.
Denný prístup MHD č.29, zástavka ZOO Kavečany.
Počítadlo dodatočne vložené 4.novembra 2013
