Skip to content

Strakov/o Multi-Cache

This cache has been archived.

evellina1: ..vzhladom k tomu,ze opakovane pokusy obnovit tuto krabicku nedopadli dobre,davam ju do archivu..vedeli o nej robotnici opodial a niekolkokrat mi ju znicili..asi sa nechceli rusit pri praci...

ps: hor sa na moje ine kesky (:*

More
Hidden : 4/1/2012
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
1 out of 5

Size: Size:   small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Tam pod Sipskou skalou velke su balvany,
pod nimi dedinka, su to Stankovany.
Kostol hrdo pnie sa, veza svieti v slnku,
pri nej Vah preteka, vlnka stiha vlnku.
© Ludo Sen...




Ako historicke pramene pisu, nasi predkovia mali v minulosti svoje polia a luky na oboch stranach Vahu. Ked potrebovali pozvazat urodu ci seno, dostat sa do kostola, deti prejst do skoly, ist na zeleznicnu stanicu alebo jednoducho len navstivit pribuznych na druhej strane, pouzivali na prekonanie prirodnej prekazky, akou Vah urcite je, clny tzv. hajovce. Dedincania ich vlastnili vacsinou v spolocnych dvoroch. Ich udrzba tak vysla lacnejsie, pretoze na hajovci bolo stale co opravovat, aby sa skarami nenaberala voda. Ked bol hajovec slabo utesneny, pred pouzitim museli crpkat vodu, aby sa cestujucim nedostala do topanok. Bolo naozaj umenim vyrobit dobry hajovec. Na jeho ovladanie sluzilo paradlo - drevena zrdka na konci oznacena kovovym spicom, ktorou sa lepsie dostalo cez kamenne koryto Vahu. Potom silnymi odrazmi sa hajovec posuval na druhy breh. Po prevezeni na druhu stranu sa uviazal o plot blizkej zahrady. Prievoznik musel byt silnejsi ale aj sikovny chlap, aby mohol previezt naraz aj 5-6 ludi. Situaciu musel zvladnut aj vtedy, ked bola voda prudsia a hladina vyssia ako obycajne. Najvacsia prevadzka bola pravidelne v nedelu a cez sviatky, ked ludia chodili do kostola. Takto sa prevazalo, az kym neprisla zima a Vah nezamrzol. Hajovce si obcania vyrabali sami, pouzivali jedlove drevo, kedy sa vyberali kmene takej hrubky, aby boli dosky dostatocne siroke a bolo co najmenej spojov. Toto drevo tiez vydrzalo dlhsie ako smrekove. Asi posledny hajovec urobil v roku 1976 Jan Straka z dalsej miestnej casti Stankovian - Rojkova a pre potreby obce Kralovany sluzi dodnes. Na prepravu vacsich nakladov sa pouzival brod na dolnom konci obce (pri kaplnke). Tento ´problem´ sikovni predkovia ale vyriesili a postavili si dedinsku kompu. Bolo to plavidlo pozostavajuce z dvoch clnov spojenych plosinou a premavala na lane natiahnutom cez rieku pomocou kladky a vesla, ktore ovladal prievoznik. Cez kompisko bezpecne nastupovali dokonca aj zaprahy s vozmi.



Dlhe roky boli prievoznikmi prave prislusnici rodiny Strakovcov, ktori si toto´primenie´ dokladali k priezvisku aj na uradnych listinach. Kompu na zimu alebo pred velkymi vodami vytahovali na stankovsky breh a pri ustupe nemeckej armady pocas 2. svetovej vojny ju nem. vojaci pustili dole Vahom. Po vojne si ju nasi obcania znovu obnovili.



V roku 1954 bola vystavana lanova lavica cez Vah, no prepravu vozov nadalej zabezpecovala kompa. V roku 1970 pri rekonstrukcii hlavnej cesty E18 bolo kompisko zrusene. A tak ostalo len torzo navijaka, ktore sa stalo azda jedinou technickou pamiatkou v tejto obci.

Terajsie betonove premostenie v cene 1.050.000 Kčs : ) odovzdane do uzivania v roku 1992, ktore nahradilo povodnu lanovu lavicu z roku 1954, sluzi nadalej iba pesim a tak jedina obchadzka pre automobily vedie cez Lubochnu.


Final:

N 49°08.ABC'

E 019°10.260'

free counters

Additional Hints (Decrypt)

..iynib qbyr..

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)