Jahoda Mystery Cache

"Veď oni sa starajú o zvieratá, o lesnú zver, aby sýta bola. Okaždého tvora, túlajúceho sa lesom."

A vtedy to prišlo:

"Čo o každého???"

Ježibaba ako sociálna pracovníčka (a zo svojho mizerného dôchodku aj donorka niekoľkých detských domovov),pomyslela na deti.

"Čo oni??! Chúdence deťúrence?! Keď oni v lese poblúdia, seno ich nespasí! Teda, oni nespasú to seno! Odkázané sú len na jahody, ktoré v lesoch tu okolo Jahodníka, aj tak nerastú. Na ne nikto nepomyslí??!
Vlasne áno. Niekto áno! JA!!!"

Tak spriadala plány, dlho túto myšlienku nosila v hlave, až bolo v nedaľekej Modre vinobranie a k fajnovému modranskému burčáčiku, ktorý niesol prívlastok archívny, prikúpila Ježibabka pár perníkov. Čo pár?? Celý stánok vykúpila. A takto, s celým mechom perníkov a veselosťou v mysli, to z toho burčáčiku, šinula si to stopom späť do Smoleníc. Hneď na druhý deň, v celej dobrote svojho srdca, vybrala sa do lesa, kde postavila perníkovú chalúpku-kŕmitko pre deti. A tak sa začal písať všetkými poznaný príbeh Janka a Marienky.

Ľudia plní predsudkov a rozhorčenia z toho, že sa Janko s Marienkou a hlavne Janko, vrátili z lesa prežratí a vypasení ako prasce, hodili to na milú, starú Ječibabu. A tá, zo samého čiaľu, že urob človeku dobre..., ušla do lesa a už ju nikto nikdy viac nevidel. Janko s Marienkou dospeli, Janko sa časom zbavil obezity a v zdravý sa dožili úctyhodného veku.

Príbeh sa tradoval ústnym podaním, ako to už býva, každý k nemu niečo pridal a prifarbil a po storočiach, jeho skutočná pravda úplne zanikla.

A čo chalúpka? Možno, že ju Janko s Marienkou nezjedli celú. Vydajme sa po ich stopách a tak, ako išli oni nocou, zoberme baterky a poďme ju skúsiť nájsť!

Jedinou stopou a dochovanou informáciou je vraj ich schovaný odkaz v skalách, kde je "bludičiek" čosi viac, ako inde. Veĺa šťastia!!!

Úniková cesta od pokladu sa tak isto dochovala dodnes, od pokladu
sledujte len trojitú značku.